Očkovacie pasy rozdelia Európanov na dve skupiny. V ktorej chcete byť vy?

Písmo: A- | A+

Maďarsko už problém s neregistrovanými vakcínami na hraniciach rieši. Slováci stoja pred rozhodnutím.

FOTO: pexels.com/Nataliya Vaitkevich
FOTO: pexels.com/Nataliya Vaitkevich 

Európska komisia predstavila pred dvoma mesiacmi návrh na očkovacie pasy, ktoré majú od leta umožniť ľuďom voľnejší pohyb medzi jednotlivými krajinami Európskej únie. Takzvané digitálne zelené osvedčenia, alebo po novom osvedčenia EÚ pre COVID-19, budú dostupné pre každého, kto sa dal zaočkovať, má negatívny test na koronavírus alebo prekonal COVID-19. Vďaka ním človek nebude musieť absolvovať karanténu ani ďalší test po príchode do zahraničia.

Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu ešte v marci vítali tento návrh s otvorenou náručou. Zdôrazňovali predovšetkým potrebu prinavrátiť občanom ich slobodu, podporiť cestovný ruch a oživiť ekonomiku. Zároveň ale niektorí z nich už vtedy otvorili otázku možnej diskriminácie.

Peter Pollák upozornil, že pasy nemôžu robiť z časti Európanov druhoradých občanov len preto, že sa k očkovaniu zatiaľ ešte nedostali alebo „si chceli chrániť vlastné zdravie“ a dali sa tak radšej zaočkovať neregistrovanou vakcínou. Vladimír Bilčík naopak vyzval slovenskú vládu, aby umožnila „PCR testovanie za dostupnú cenu pre ľudí, ktorí ešte nie sú očkovaní, alebo sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať“.

Nedostatky v návrhu

Napriek tomu, že toto dočasné riešenie je univerzálne platné, teda všetky členské štáty ho musia rešpektovať, každá krajina si naďalej môže nastavovať vlastné podmienky pre vstup cudzincov na svoje územie. Napríklad, všetky štáty EÚ musia uznávať vakcíny schválené Európskou liekovou agentúrou, ale je len na nich samých či tak spravia aj pri tých neregistrovaných. Podobne je to s testami. Niektoré môžu vyžadovať negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín, iným postačí negatívny Ag test nie starší ako 24 hodín.

V prvom prípade je prekážkou údaj, ktorý Komisia ponechala v kovid pase aj napriek námietkam Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB) z konca marca a aprílovým jednaniam s Parlamentom. Ide o informáciu o type vakcíny, ktorou bol človek zaočkovaný.

EDPB vo svojom odporúčacom stanovisku vyčítal Komisii, že v pôvodnom návrhu chýbalo dostatočné odôvodnenie, prečo sú niektoré kategórie údajov, vrátane typu vakcíny, potrebné. Upozornil tak na potrebu vykonania právnej analýzy ich súladu s princípom minimalizácie údajov podľa nariadenia GDPR a tiež na chýbajúce posúdenie vplyvu očkovacieho pasu na základné práva ľudí, ako napríklad súkromie, ochranu údajov či nediskrimináciu. Výbor v tomto smere poznamenal, že očkovacie pasy by aj naďalej mohli brániť ľuďom slobodne sa pohybovať.

Svoje znepokojenie s nastavením osvedčení zopakoval po skončení aprílových rokovaní europoslanec Peter Pollák, ktorý uviedol, že v tejto chvíli považuje opatrenie za diskrimináciu tých, ktorí chceli zachrániť svoje zdravie a nemali inú možnosť ako sa dať zaočkovať Sputnikom V. K nemu sa pridal aj ďalší europoslanec Robert Hajšel:

„Aj keď bolo plánované vydanie akýchsi kovid pasov, ktoré nám po dlhotrvajúcich obmedzeniach otvoria cestu k moru a na dovolenku, určite dobrým úmyslom, dnes sa ukazuje, že vytvorené očakávania ľudí sa nemusia naplniť a kovid pasy možno nakoniec nebudú garanciou ozajstného voľného pohybu. Dva mesiace pred letnými dovolenkami nie sú doriešené všetky otvorené otázky týkajúce sa napríklad uznávania vakcín mimo portfólia Európskej únie ako je Sputnik V alebo Sinopharm.“

Problémové vakcíny

Neregistrované ruské a čínske vakcíny doposiaľ nakúpili len dve krajiny z EÚ. Zatiaľ čo Maďarsko očkuje ruskými a čínskymi vakcínami už od začiatku roka, na Slovensku sa spustenie očkovania Sputnikom V naťahovalo niekoľko týždňov. Posledné správy ale hovoria o možnom začiatku v júni. K dispozícií sú zatiaľ vakcíny na preočkovanie zhruba 100-tisíc ľudí.

Nie všetky štáty EÚ sa doteraz ale vyjadrili k tomu, či budú uznávať tieto vakcíny alebo nie. Výnimkou je Litva, ktorá v prípade Sputniku V túto možnosť vylúčila ešte v marci. Opačný postoj zaujalo zatiaľ len Grécko, ktoré ho bude považovať za ekvivalent k tým schváleným. Budúcnosť čínskych vakcín zostáva záhadou.

Podľa bývalého diplomata a súčasného poslanca NRSR Tomáša Valáška tak reálne hrozí miliónom Maďarov, a potenciálne aj Slovákom, že budú „potrestaní“ za neregistrované vakcíny.

„V praxi to bude znamenať, že ak začneme očkovať Sputnikom, tak samozrejme do Maďarska vás pustia bez problémov, ale je celkom možné, že ďalej na západ si iné krajiny povedia, že nie, túto vakcínu my neuznávame ako priepustku do našej krajiny, a že v podstate budeme potom tak trochu druhoradými občanmi,“ uviedol na Facebookovom live streame (čas cca 28:50).

V takom prípade by Maďari a možno aj niektorí Slováci museli mať zrejme v osvedčení aj negatívny test, ktorý daná krajina vyžaduje, prípadne ísť do karantény a nechať sa v zahraničí otestovať aj napriek očkovaniu. S vidinou letnej dovolenky pred očami by to v konečnom dôsledku mohlo odradiť časť Slovákov od ruskej vakcíny.

Možné riešenia

Jedným z riešení tejto situácie by bolo schválenie vakcín Európskou liekovou agentúrou. Tá začala s priebežným hodnotením ruského Sputniku V v marci a čínskeho Sinovac v máji. Nie je ale jasné, ako dlho bude celý proces až po ich schválenie trvať. Pre porovnanie, v prípade britsko-švédskej vakcíny od AstraZeneca to trvalo štyri mesiace – od 1. októbra 2020 do 29. januára 2021. Znamenalo by to teda, že aspoň jedna časť „druhoradých“ by sa možno mohla vyhnúť problémom na hraniciach ešte začiatkom leta.

Druhým riešením by boli bilaterálne dohody s ostatnými krajinami podobne ako to nastavil náš južný sused. Takzvané imunitné preukazy slúžia Maďarom ako vstupenka na kultúrne a športové podujatia a po novom aj ako „vstupenka“ do zahraničia. Maďarská vláda doposiaľ uzatvorila dohody so šiestimi krajinami, s ktorými si budú vzájomne uznávať očkovacie pasy. Menovite ide o Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čiernu Horu, Turecko a Bahrajn. Túto možnosť pripustil v prípade zlyhania únijného riešenia aj štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí Martin Klus. Podľa neho už Slovensko obdržalo návrhy od Česka, Maďarska, Rakúska, Dánska a Izraela.

Najvhodnejším riešením pre ochranu súkromia občanov a zároveň zaistenie ich voľného pohybu by ale bolo odstránenie informácie o type vakcíny z kovid pasu úplne. Z tejto informácie sa totiž v kombinácii s ostatnými stáva takzvaný citlivý údaj. Medzi ne patria aj vierovyznanie, rasa, sexuálna orientácia či biometrické dáta. Ich spracúvanie síce umožňuje nariadenie GDPR len vo výnimočných prípadoch, akým je ochrana verejného zdravia, v tomto prípade ale znemožňujú ľuďom voľný prechod cez hranice. Pokiaľ by sa preto namiesto typu vakcíny v pasoch uvádzala len informácia o tom, či daná osoba je alebo nie je zaočkovaná, ľudia by si zároveň zachovali časť súkromia a nemuseli by ani čeliť takýmto problémom. Pre štáty by to ale znamenalo legitimizovanie kontroverzných vakcín tým, že si budú do krajiny vpúšťať aj ľudí nimi zaočkovaných.

Pri súčasnom nastavení kovid pasov tak Slováci, ktorí sa chcú dať zaočkovať Sputnikom V, musia rátať s možnými obmedzeniami na hraniciach a predražením cesty o PCR test. Tie sú totiž na Slovensku bezplatné len po indikovaní lekárom a podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej štát v súčasnosti ani neplánuje túto stratégiu meniť. Nebudú teda o nič cenovo dostupnejšie ako to žiadal europoslanec Vladimír Bilčík.

Skryť Zatvoriť reklamu