Nepríjemná, bolestivá afta ktorá mi z pár dní môjho života dokázala urobiť pár nie veľmi príjemných dní. Cítil som takú bolesť, že veškerá moja energia ktorú som v noci počas spánku nadobudol mi behom prvých pár hodín po prebudení zmizla. Vytratila sa. Ja som sa opäť cítil unavený, vyčerpaný pretože energia zmizla v boji, proti afte. V boji, proti tejto nesmiernej bolesti. Telo sa bránilo, robilo všetko preto, aby aftu vyliečilo. Pomáhal som mu, no problém je, že liečime choroby zvonku. Liekmi, mastičkami, tabletkami, pritom príčina chorôb je z vnútra.
Pochopil som, že ak chcem telu pomôcť, musím sa vrátiť späť a spomenúť si na príčinu choroby, vnútornú, duševnú príčinu choroby: afty.
Choroba sa nachádzala v ústach, v otvore ktorým sa vyjadrujeme. Ako som sa cítil posledné dni? Ako som sa správal posledné dni? Ako som vibroval posledné dni? Nad čím som rozmýšľal posledné dni a xy ďalších otázok smerujúcich na emócie a pocity za posledné dni. Aký pocit, malo zo mňa moje okolie posledné dni? Rozdával som radosť a lásku alebo smútok a hnev? Čo som posledné dni rozprával, viac som sa smial, alebo sa chmúril? A ľaľa :). Mám to.
Obdobie, kedy som sa hádal skoro s každým kto mi prišiel pod ruku. V práci som bol rozhádaný s dvoma kolegami a nakladali sme si tak, že ani jeden z tohto boja nechcel odísť porazený.
Fľusal som na nich a vyčítal im ich nedostatky, chyby, nedotiahnuté veci do konca a všetko, čo mi na nich vadilo. Všetko, čo som doteraz videl že nemalo zmysel hovoriť lebo to nezoberú ako konštruktívnu kritiku ale ako útok na ich osobu, som zo seba fľusal a fľusal. Pochytil som sa aj so svojimi najbližšími a taktiež to neviedlo nikam, len k zbytočným energetickým výmenám, kde nik neodišiel ako víťaz. Môj veľmi dobrý priateľ mi skoro každý deň opakoval ,,aký si dnes chmurkavý."
Prišiel som na príčinu choroby, jedu v mojich ústach alebo som úplne mimo? Zo zaujímavosti, len pre potvrdenie som si pozrel ,,duchovné príčiny chorôb" na Googli. V skratke, web: ,,Nevyslovené jedovaté slová a obviňovanie."
Pri uvedomení si faktu, že som posledné dni na ľudí len fľusal, mi z toho prišlo veľmi smutno, srdce bolo smutné, hlava argumentovala: ,,ale veď oni." Ale veď oni, sadol som si doma v kľude do kresla a pekne nad všetkým, čo som zo seba vyfľusal posledné dni pouvažoval. Zavrel oči, predstavil si ako sa to všetko už nedeje a ako jeden druhého rešpektujeme takého, akí sme.
Trvalo asi desať minút, kým som pocítil obrovské uvoľnenie tlaku, ktorý som zažíval posledné dni.
Moje ústa z afty boli opuchnuté, vyzeral som akoby mi trhali osmičku v ten deň, od bolesti som sa nevedel skoro na nič sústrediť, energiu som si musel dopĺňať poobednajším hodinovým spánkom z ktorého energia mi ostala len na dokončenie dňa. Po krátkej, desať minútovej uvedomovacej a očistnej kúre som dokončil deň a šiel si ľahnúť.
Ráno, to ráno si budem pamätať veľmi dlho. Zvíťazilo srdce nad argumentom rozumu: ,,ale veď oni." Nie oni, oni vibrujú tak, ako vibrujeme my. Je to naše zrkadlo a naše telo nám dáva spätnú väzbu na naše emócie, myšlienky.
Vibrujte zdravo priatelia
Viliam Šimko :)