No problém je v pohľade na vec. Milovať je ťažké a veľmi ťažké. Milovať bez podmienok a výnimiek. S voľnosťou v duši, bez ťažoby na srdci. Výnimky sú pocity mrzutosti voči človeku, o ktorom si myslíme, že ho milujeme. Skutočne milovať, znamená milovať bez výnimiek. Ak milujeme s výnimkami, nie sme k sebe úprimní. Nenávidíme nejaké veci na sebe a preto sme v istých momentoch rozmrzelí voči človeku, o ktorom si myslíme, že ho milujeme. Ak nás ten človek miluje a berie nás takých akí sme, akceptuje nás celých, aj s vecami, ktoré na sebe nenávidíme, vie o nich a miluje ich. No my ich nemilujeme. V istých momentoch tie veci označí, gestom, slovami, činom a vtedy sa cítime nepríjemne. Musíme prijať samých seba takých, akí sme. Vyrovnať sa so sebou. Ak to urobíme nebudeme sa cítiť nepríjemne pri človeku, ktorého milujeme. Budeme mať radi sami seba a dovolíme človeku, ktorý nás miluje, milovať nás.
Nebudeme voči nemu cítiť ani chvíľkovú nevrelosť za to, že označuje nepríjemné veci, ktoré v nás vidí. Označuje bez akéhokoľvek hodnotenia. To len my hodnotíme. Ak sa my naučíme s tým vysporiadať, nebudeme mať už žiadne pochybnosti o vzájomnej láske. Nebudeme mať dôvod nemilovať. Ja som si napríklad našla človeka, ktorého správanie vyvoláva vo mne hrozné pocity kvôli tomu, že nenávidím vlastnú citlivosť. Ľúbi ma a robí mi tie najhroznejšie veci. Najhroznejšie z môjho pohľadu. Často si vravím: ako mi to môže robiť?
Keby som však prijala svoju citlivosť, jeho činy, by som viac nevnímala ako strašné.
Milovať je ťažké....
Navonok som skala. Keby ste ma stretli na ulici, povedali by ste: na tú nemám, je uzamknutá na sto zámkov, otvoriť ich je nad moje sily. Som človek, ktorý vedie rozhovor, manipuluje, pohráva sa s vašou osobnosťou. Často sa ma pýtajú: "a ty si kto"? Alebo: "kde si sa tu vyskytla?" Som z veľkej časti neprečítateľná. Niekdy ma to chráni ale na druhej strane, prahnem po emóciách. Milujem divoký vášnivý sex. Vášeň môže vychádzať iba zo srdca, nikdy nestačí iba telo, emócie, ktoré vybuchnú napríklad aj na ulici, v parku kdekoľvek. Keď chcem kričať, kričím. Keď sa mi chce smiať, smejem sa, nahlas, aj na ulici, som bezprostredná milujem voľnosť ducha, voľnosť a spontánnosť.
Prahnem po emóciách, ktoré strhnú človeka, ktoré strhnú mňa, strhnú ma do diaľav, ktoré mi budú tak blízke....
On ma núti preklenúť tieto dva extrémy. Byť citlivou vždy, nebyť už viac chladnou skalou. A ja to nenávidím, lebo nenávidím svoju citlivosť. Žijem s ilúziou, že v bežnom živote treba žiť s rozvahou, analyzovať a pochopiť. Lenže takýto život nie je šťastný, hovorím to z vlastnej skúsenosti. Dá sa naučiť v ňom žiť, len nesmiete stretnúť človeka, ktorý vám „vyhadzuje na oči“ vašu citlivosť.
Milovať je ťažké....
Je zbytočné ísť sám proti sebe a je ťažké naučiť sa akceptovať vlastnú osobnosť, vlastnú dušu. Stojím pred jedinou voľbou: „nenávidieť ho alebo prijať vlastnú citlivosť“. Milovať je naozaj ťažké....
