pani Anka, interné a cig pauzy na balkóne

Ležím, kríže ma bolia neskutočne a snažím sa nevnímať to, že ležať musím aj keď by som
najradšej sedela doma alebo niekde v meste na káve. Všetci okolo mňa to berú vážne.
Mám obavu, že je to vážne naozaj. Ležím a horúčkovité uvažovanie sa premení na spánok. Opäť sa zobudím na zvonenie telefónu. Manžel príde sadne si a snaží sa maskovať 
svoj strach o mňa bezstarostnou a veselou maskou. Snažím sa mu uveriť. Keckáme, príde čas,
návštevné hodiny sa skončia a takto to prebieha v kuse 4 dni. Príde lekár a konečne mi oznámi
novinku, že pôjdem na interné oddelenie. Môj duch tak túži po slobode, že pookrejem a ozaj sa
cítim skvele, hoci som slabá. Na internom ma ubytovali k pani Anke na izbu. Milá pani, pomyslím si.
Veci si rozbalím, ubytujem sa a líham do postele. 
Na druhý deň privezú pani, neskôr sme sa všetky zoznámili a začali
sme sa konečne rozprávať. Každý večer nám pani Anka rozprávala krásne a úžasné príbehy, ktoré mi
pomáhali zaspať príjemným ľahkým spánkom. Berieme spolu lieky, chodíme spolu na obedy, spolu sa
smejeme a vymieňame si skúsenosti. Po pár dňoch mi vraví lekár, že som stabilizovaná a pár dní ešte
pobudnem. Cítim sa neporovnateľne lepšie, je mi fajn. Myslím kadý deň na svoje dva poklady, môjho
synčeka a manžela. 
Zrazu zistím, že príbehy pani Anky sú neodmysliteľnou súčasťou našich nemocničných večerov.
Keď všetci spali, šla som tichučko na balkón a sadla som si s horúcou čokoládou na stoličku. Myšlienky
mi zaleteli domov. Odtiaľ odleteli na piate poschodie oproti, kde som porodila syna. Usmejem sa, bol 
to krásny deň, stala som sa matkou. Vyložím si nohy na zábradlie, zapálim si tajnú cigaretu a s pôžitkom
potiahnem. Oči sledujú tichú nočnú atmosféru, pozriem na hviezdy a uvažujem, že manžel ich vidí tak isto.
Postavím sa prejdem sa po balkóne a v oknách pacientov si uvedomím utrpenie. 
Uvedomím si, že za 9 dní pobytu sa pobralo na onen svet pár ľudí s oddelenia. Bolo mi smutno.
Mĺkvo som prechádzala balkónom a bola som sťastná, že chodím, pijem čokoládu...
Zahasím cigaretu a idem znova na izbu. Ľahnem si a prikryjem sa. Pani Anka ten poklad zlatý už spí.
Zajtra som tu posledný deň, pôjdem domov, hurááá.... pomyslím si a pokúšam sa zaspať. 
Som šťasná, na pani Anku, interné a tajné cig pauzy nezabudnem.