My ľudia so zdravím si ani mnohokrát neuvedomujeme aké samozrejmé je ráno vyskočiť z postele, zbehnúť do sprchy, vypiť si ranný hrnček kávy a celý deň vykonávať „samozrejmé“ každodenné činnosti... pracovať, šoférovať, vidieť, počuť, variť, behať, skákať, samostatne jesť,milovať jednoducho nebyť odkázaný na pomoc druhých ľudí, ktorí to robia pre nich s láskou a nekonečnou trpezlivosťou. Áno je veľa takých osudov, len dnešná doba večnej „zaneprázdnenosti“ umožňuje v rýchlosti zhliadnuť ale nie vidieť, v rýchlosti počuť ale nie vypočuť, posudzovať systém ale nič neurobiť... Áno mnohokrát som sa s tým stretla, reakcie ľudí sú niekedy až zarážajúce. Som matka, mám synčeka, ktorý sa narodil predčasne, to malilinké kilové stvorenie malo tak neskutočnú vôľu a vnútornú silu žiť, že prežilo a dodáva mi denne niekoľkonásobne viac vnútornej sily ako ktokoľvek z dospelých. Nevedel sedieť, liezť , či batoliť sa, chodiť.... život vás nakopne a skoncentrujete všetky sily nato aby ste dokázali pomôcť malému človiečiku stať sa plnohodnotným „dospelákom“.... V tom kruhu sa človek dostane medzi ľudí, ktorých som opisovala vyššie. Malé detičky, ktorých rodičia sú zúfalí, lebo netušia do akej sféry sa dostanú. Matky, v ktorých sa zračí strach a hrôza, muži, ktorí sa so strachom obzerajú, netušia čo bude ďalej v myšlienkach si neustále kladúc otázku „prečo práve moje dieťa“? časom ale nevedomosť ustúpi, človek všemožne prahne po informáciách, zistí si všetko a v labyrinte informácíí, bielych plášťov zistíte, že tie „biele plášte“ s vami komunikujú s taktom a kľudom, áno sú to tiež ľudia nebojte sa J a hoci ide primárne o zdravie vášho dieťaťa v obave o ne zabúdame, že si musíme všímať práve ich. Vraví sa, že čo nemôže vyriešiť srdce často vyrieši čas, áno je to pravda. Po obavách príde úplný reset a človek od základov prehodnotí svoje názory, svoje myšlienkové pochody, príde na neuveriteľné veci, je vnímavejší, láskavejší, trpezlivejší. Nego dáte bokom, nemá zrazu vo vašom živote čo hľadať. Tieto neuveriteľné krásne devízy vás naplnia a začnete si všímať pravé hodnoty. Tato premena chce však čas. Keď príde tento zlom nastane zlom v lepších prípadoch aj u vášho dieťaťa. Sme jedni zo šťastných, postih nie je veľký, precvičujeme už len nožičky, ale náš syn dnes chodí, lezie, skáče, smeje sa hurónskym spontánnym smiechom, ktorý je chytľavý ešte aj pre dospelých J snaží sa omnoho viac ako zdravé deti či dospelí, ktorí berú život z tej pohodlnejšej stránky. Keď denne vidím, cítim a som svedkom tej neuveriteľnej vnútornej sily ktorú môj syn v sebe má sa usmievam a ďakujem Najvyššiemu, že som to pochopila včas, že miesto zúfania som sa do toho pustila s nevídanou silou. Všimla som si, že všetky deti s handicapom majú tu obrovskú vnútornú silu, dôkazy váš pohladiť usmiať sa a hoc vám to mnohé z nich nevedia povedať jediným gestom vám to povedia milión krát. Aj môj syn vie pohladiť, smiať sa, byt neuveriteľné nadšený a s čistou dušou dieťaťa vás dokáže neskutočné milovať. Ja ľuďom neradím, snažím sa ich pochopiť, prípadne im dodať síl ak už nevládzu, ale ak môžem vyjadriť svoj názor, berme si príklad z detí a z dospelákov, čo majú na svojom chrbte ďaleko ťažšie bremeno ale dokážu ho pre vás odsunúť a milovať vás takých akými ste, dokážu vám poradiť a byť ďaleko citlivejší a vnímavejší k vašim myšlienkam alebo k problémom. Mám písmenkovú priateľku, neskutočne inteligentná žena, nebudem radšej opisovať akým spôsobom sme sa spoznali, lebo sa hanbím sama pred sebou. Ona vie presne ako to bolo. Dnes je to jeden z mála ľudí, ktoré vám venujú svoj čas v bolestiach, ponorená v jednej z najťažsích chorôb aj v súčasnej dobe. Áno dokážu si urobiť na vás čas, stačí ak naznačíte, že už nevládzete, že ste vybití z „bateriek“ ja snímam klobúk pred takými ľudmi. Ak my zdraví toto pochopíme, precítime, si myslím, že si nebudeme komplikovať život komplikovanými vzťahmi, ľuďmi prípadne inými „maličkosťami“ a malichernosťami. Je jedno či ste dieťa alebo dospelý...
o tom totiž zrelosť je, o tej neuveriteľnej vnútornej sile...
