Pri mojich denných obchôdzkach po obciach nášho okresu trávim na cestách obrovské množstvo času. Prechádzam dedinu po dedine, stretávam sa s ľuďmi priamo pred ich domami a počúvam, čo ich reálne trápi. A jedna téma sa opakuje takmer všade: katastrofálny stav krajských ciest.
To, čo vidím na vlastné oči pri šoférovaní aj chôdzi, mi domáci len potvrdzujú. Mnohé úseky sú dlhodobo zanedbané, plné výtlkov, so zničenými krajnicami a vyjazdenými koľajami, ktoré sú pri každom väčšom daždi nebezpečné.
Pritom stačí prejsť hranicu do susedného kraja a človek ten rozdiel ucíti okamžite. Odrazu idete po plynulom povrchu, kde sú cesty prehľadne vyznačené a okolie pokosené. Prečo to v inom kraji ide a u nás sa roky len zalepujú tie najhoršie diery, ktoré sa po prvej zime opäť rozpadnú?
Cesty II. a III. triedy, ktoré spájajú naše obce s mestom, sú v plnej kompetencii Prešovského samosprávneho kraja. Správa a údržba týchto komunikácií nie je vec, pri ktorej sa dá vyhovárať na štát, ministerstvo alebo jednotlivé obce. Je to čistá a priama zodpovednosť župy.
Ľudia v našich dedinách platia rovnaké dane ako obyvatelia vo zvyšku Slovenska. Každý deň po týchto cestách posielajú deti do škôl, jazdia do práce či k lekárovi a zaslúžia si bezpečný návrat domov bez toho, aby si ničili autá na rozbitom asfalte.
Kraj sa nemôže pozerať len na pár reprezentatívnych úsekov v krajskom meste. Investície do infraštruktúry musia prúdiť spravodlivo a koncepčne do celého okresu. Potrebujeme prejsť od neustáleho „hasenia“ najhorších dier k reálnej a systematickej rekonštrukcii, ktorú ľudia v teréne aj skutočne pocítia.
Ak chceme, aby naše obce nevymierali a ľudia z nich neodchádzali, základné služby a bezpečná doprava musia byť samozrejmosťou, nie luxusom.
Preto je pre mňa systematická oprava krajských ciest a rovnomerné investície do celého okresu jednou z hlavných priorít. Do krajského zastupiteľstva nejdem pasívne prihliadať, ale presadzovať reálne riešenia, ktoré nám uľahčia dennodenný život.
