Prečo pôjdem voliť? Lebo to občianstvo nemám zadarmo

V sobotu pôjdem voliť. Nie preto, že verím v zmenu bla, bla, bla... Pôjdem, lebo to právo som nedostala zadarmo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (77)

HLAVA I.

Na Slovensko som prišla, aby som mohla študovať odbor, ktorý som si od detstva vysnívala. Prvý rok som sa učila jazyk na Ústave jazykovej a odbornej prípravy UK v Košiciach. Jedno ráno nás ešte pred šiestou vyhnali na chodbu internátu príslušníci cudzineckej polície. V pyžamách a nočných košeliach sme my, vtedy 17- a 18-roční študenti, museli absolvovať svoj prvý policajný výsluch: „Kde máš pas? Prečo más turistické vízum? Ty si turista?!" Naša študijná referentka sa nám totiž zabudla zmieniť o tom, že by sme sa mali do troch dní od príchodu na Slovensko prihlásiť na polícii. Sedemnásťročné deti si nezvyknú študovať zákony.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

HLAVA II.

O pár rokov neskôr som už ako študentka vysokej školy prišla na vyšetrenie za jedným bratislavským chirurgom. Keď mi hrubou silou vytláčal spod zarastených nechtov hnis, s úsmevom sa spýtal: „Kde máte manžela? Tak vy ste sem prišla študovať?! A nie náhodou preto, aby ste sa tu vydala?" Spolu so sestričkou sa na tom dobre bavili. Takú bolesť som odvtedy nezažila - ani neskôr pri pôrode. Cez slzy som sa nezmohla ani na slovo.

HLAVA III.

Chirurg mal predsa len pravdu. Zaľúbila som sa do spolužiaka a v treťom ročníku sme sa zobrali. Keď som ešte nemala vybavené slovenské občianstvo ani trvalý pobyt, spolu s manželom sme cestovali z Ukrajiny na Slovensko. Manžel sa ponáhľal do práce, ja do školy, kde som si v tom čase robila doktorát. „Vy môžete ísť," povedala manželovi príslušníčka slovenskej hraničnej polície. Mňa však zastavila: „Vy nie! Síce máte vízum na pol roka, ale podľa zákona váš pobyt na Slovensku nesmie prekročiť 90 dní. A vy ste už túto dobu prekročili." Hoci takéto víza v tom čase dostávali všetci zahraniční študenti, väčšina z nich počas polroku necestovala domov, takže nemuseli riešiť problém s 90-dňovou lehotou. „Predpisy sú predpisy," policajtka bola neoblomná. Manžel išiel na Slovensko, ja som sa musela vrátiť. Bola nedeľa, takže slovenský konzulát v Užhorode bol zatvorený. Ešte šťastie, že som tam zastihla jedného mladého slovenského diplomata, ktorý mi za polhodinu vybavil nové vízum a dokonca ma aj sám odviezol späť na colnicu. „Musíme si predsa pomáhať," povedal mi.

SkryťVypnúť reklamu

HLAVA IV.

O slovenské občianstvo som napokon požiadala až 4 roky po sobáši. Predvolali nás s mužom na políciu. Mali s nami prísť aj svokrovci, aby dosvedčili, že naše manželstvo skutočne nie je fiktívne. Vtedy som už mala za sebou vysokú školu, doktorát a pracovala som ako redaktorka v médiách. Štyri roky po sobáši som mala úplne cudziemu chlapovi odpovedať na otázky, ako dobre poznám svojho manžela, kedy sa narodil a či vôbec spolu bývame!

A ďalej - ponižujúce vyšetrenia na oddelení cudzokrajných chorôb, opakované testy na AIDS, nekonečné rady na cudzineckej polícii, tony potvrdení, poplatky...

SkryťVypnúť reklamu

Podobných zážitkov mám neúrekom a už sa teším, ako nimi budem na dôchodku zabávať svoje vnúčatá. A hoci to znie pateticky, ale aj vďaka ním nikdy nebudem mať pocit, že som slovenské občianstvo dostala zadarmo.

A v sobotu určite pôjdem voliť.

Vitalia Bella

Vitalia Bella

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Milujem neznesiteľnú ľahkosť bytia Zoznam autorových rubrík:  Dva domovyStalo sa mi...Z práceNa cesteLen môj názorBratislavaSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu