Vojny prinášajú zmeny v ekonomike. Namiesto životekonomiky, teda ekonomiky podporujúcej radosť zo života, máme smrťonomiku, teda ekonomiku založenú na zabíjaní ľudí a plači matiek, ktoré porodili obete vraždenia. Ekonomika neprodukuje tovary a služby pre život, ale pre smrť.
Vyrábame zbrane. Sú to tanky, samopaly, delostrelecké granáty, náboje, drony, bombardéry, a mnoho iného arzenálu. Ich predaj je ziskom pre podniky vojensko-priemyselného komplexu. Zisky im platia ľudia, ktorí platia dane, presnejšie musia platiť dane na vojnu. Ináč povedané nákupy zbraní sa kupujú zo štátneho, alebo ak chcete z verejného rozpočtu. Pre štát alebo spoločnosť vzniká dilema delá, alebo mlieko pre deti. Delá znamenajú smrť na fronte, mlieko je pre zdravý život detí.
Vojna nie je spojená len s výdavkami na zbrane. Bojujúce strany platia aj iné náklady. Sú to náborové poplatky. Kto podpíše zmluvu, že ide zabíjať iných ľudí, dostane poplatok za zabíjanie. Potom dostáva mesačnú mzdu, alebo žold. Štát mu platí stravu, odevy. Za zabíjanie. Ak je zabitý, rodina dostáva kompenzáciu. Čím je vojna intenzívnejšia, tým viac zarábajú výrobcovia vencov, rakiev, sviečok a pohrebné služby. Plačem. Smrť prináša zisky. Firmám a nie spoločnosti.
Tí, ktorí ani nestihli prežiť prvú lásku sú pod zemou. Pre spoločnosť je to mínus. Nebudú pracovať, nevychovajú novú generáciu. Smrť prináša slzy priateliek, manželiek, matiek. A či matka porodila syna preto, aby jej ho niekto zabil. Čo ma pre spoločnosť väčší význam? Plač matiek, alebo zisky firiem vojensko-priemyselného komplexu? Odpoveď si nájde každý čitateľ sám.
Aký je ekonomický rozdiel medzi životoekonomikou a smrťoekonomikou. Veľký. Vyrobíme osobný automobil. Potrebuje poistky, benzín, servis, parkovné. Vyrobíme tank. Zasiahnu ho. Zhorí aj s posádkou. Zhoria ľudia a aj peniaze minuté na výrobu tanku.
Vojnová ekonomika alebo ekonomika v čase vojny je súbor príprav, ktoré moderný štát vykonáva na mobilizáciu svojej ekonomiky pre vojnovú výrobu. Philippe Le Billon opisuje vojnovú ekonomiku ako „systém výroby, mobilizácie a alokácie zdrojov na udržanie násilia“. Medzi niektoré prijaté opatrenia patrí zvyšovanie úrokových sadzieb, ako aj zavedenie programov alokácie zdrojov. Prístupy k rekonfigurácii ekonomiky sa v jednotlivých krajinách líšia.
V súčasnosti smrťoekonomika ničí všetky krajiny sveta. Nielen krajiny Európskej únie, Iránu, Izraelu, Ukrajina a aj Ruska. Kvôli komu? Kvôli šialencom, ktorí riadia tieto krajiny. Vedia si udržať moc bez vraždenia? Sú hraní krvou sa svojich rukách. Na vine je moc.
Jedno je spoločné. Vojna sa vždy platí pôžičkami. Odsáva z rozpočtu peniaze potrebné na školstvo, zdravotníctvo a verejnoprospešné služby.
Som za ekonomiku života, som proti ekonomike smrti.
Som proti militarizácii verejného života. Cieľom spoločnosti nie je vraždenie. A už vôbec kvôli tomu, že tí ktorí sa vraždia majú rôzne myšlienky. Spamätajme sa!
