Odkiaľ má titul profesora? Tak môže znieť otázka v oblasti ekonomického vzdelania. Odpoveď znie. Z Prešova, skadzi matka Ježišova.
"Při placení se usmívejte." Tak znie jeden starý slogan u bratov Čechov. Pedagogická činnosť v oblasti ekonómie sa stala obchodom. Súkromné a verejné školy vyberajú od uchádzačov o pedagogický titul docent alebo profesor poplatky. Oficiálne a neoficiálne.
Na jednej vysokej škole v Prešove musí externý uchádzač zaplatiť 10 000 EUR. Zopakujme si + 10 000 EUR všimné, kolky, urýchľovač. Cena titulu je teda 20 000 EUR. Hodnota 0.
Mnohé vysoké školy nemajú právo udeľovať titul profesora. Preto je dopyt vyšší ako ponuka. To zvyšuje cenu, formálnu aj neformálnu.
Na Slovensku nič nové. Keď sme bývali v bývalom režime v jednom krajskom meste, bola v ňom ako otec hovorieval "vysoká vareškárska." Náš sused bol dekan. Pravidelne mu v piatok nosili "božie dary. Boli to koše s potravinami a nápojmi. A aj oblálky.
Niektorí funkcionári v iných vysokých školách žiadali nábytok, či bytovú techniku. Keď sa sestra chcela dostať na vysokú školu, dekan chcel kľúče od automobilu Škoda 120.
Dnes každý uprednostňuje peníze, peniaze, v Prešove peňeži. Táto situácia sa netýka prírodných a technických vied. Aspoň zatiaľ neviem
Titul profesor predstavuje najvyššiu akademickú hodnosť pre vysokoškolských učiteľov a pedagógov, vyššiu než docent. V Slovenskej republike sa môže stať profesorom kandidát, ktorý predtým dosiahol titul docent, po úspešnom absolvovaní vymenúvacieho konania. Vedecká rada po ukončení konania navrhne kandidáta prezidentovi, ktorý ho následne menuje profesorom pre konkrétny odbor. Historicky termín pochádza z latinského slova profitare, čo znamená „mať úžitok“ alebo verejne vyznávať vedomosti.
Titul profesora platí v celej Slovenskej republike. Nositelia titulu v odbore ekonómia sa preto môžu presúvať hore, dole, lárom - fárom. Z jednej vysokej školy na druhú.
