Najprv však úvod k modelu vedy pupkatého Alexandra. Začneme z Veľkého bieleho otca vo Whashingtone. USA náš vzor. Nedajbože Bielorusko a nedajbože vysoká škola v meste Gomeľ.
Veda sa dnes nezakladá na tom či sa jej výsledky využívanú v praxi, ale hlavná vec, že sa napíše "vedecký" článok. Dôkazom tohto, že sa vedu vydáva hocičo je relatívne mladá cena v USA. Ig Nobelova cena je americké ocenenie parodujúce Nobelovu. Ceny každý rok v októbri udeľuje časopis Annals of Improbable Research, slovensky Anály nepravdepodobného výskumu, za neobvyklé alebo triviálne výsledky vedeckého výskumu.
Cena je venovaná fiktívnemu bratovi slávneho Alfreda Nobela - Ignác Nobel. Názov "Ig Nobel prize" je súčasne slovnou hračkou; rovnako vyslovovaní anglický výraz ignoble znamená "potupný", "sprostý" či "nešľachetný".
Minulý roku v oblasti fyziológie cenu Ignáca Nobela Ryo Okabe, Toyofumi F. Chen-Yoshikawa, Yosuke Yoneyama, Yuhei Yokoyama, Satona Tanaka, Akihiko Yoshizawa, Wendy L. Thompson, Gokul Kannan, Eiji Kobayashi, Hiroshi Date a Takanori Takebe za objav, že mnohé cicavce dokážu dýchať cez konečník.
Z českých vedcov získali v roku 2014 Ig Nobelovu cenu Jaroslav Flegr, Jan Havlíček a Jitka Hanušová-Lindová (spolu s ďalším zahraničným výskumným tímom) za výskum toxoplazmózy, respektíve "výskum, či vlastníctvo mačiek ohrozuje duševné zdravie".
Slovenské vysoké školy vydávajú podobné perly.
Názov jednej "vedeckej perly" znie: Woman and sustainable hunting (Game meat as the basis of the healthy eating of people - education, promotion, the support of a good image hunting of public society. Slovenský preklad je asi taký: Žena a udržateľný lov (Zverina ako základ zdravého stravovania ľudí - vzdelávanie, propagácia, podpora dobrého imidžu lovu verejnosti). Ženy sú lovkyne. Nie vždy len zvery Nič proti tomu. Je toto veda? Môže byť niekto za podobné výplody profesorom? Prax hovorí, že áno. Stačí, že ak má politické kontakty.
Ako sa zverejňujú podobné preudovedecké články. Samotná škola kde pracujú akože vedci, vydá zborník podobných výlodov svojim učiteľom. Učitelia si zoženú kamarátov, ktorí napíšu vždy pozitívnu recenziu.
Pseudovedu treba dostať aj na medzinárodnú úroveň. Tá sa zohľadnuje pri udeľovaní licencií (akreditácie) vysokým školám, či pri ich predlžovaní. Školy si najímajú pisateľov "akože vedeckých" článkov doma, alebo si ich najnovšie nakupujú aj v zahraničí. Potom výplod vyjde v medzinárodnom časopise. v takom, ktorý je súčasťou databáz SCOPUS alebo Web Of Science. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky vypláca vysokým školám odmenu. Časť dostanú autori, ktorí vďaka cudzím autorom zarobia. Ľudia, ktorí riadia tieto procesy si vypýtajú za to, že niekoho do daného výplodu dopíšu ako spoluautora.
Pupkáč vymyslel ešte väčšie zjednodušie. Zamestnal na vysokej škole kde on pôsobí šéfredaktora vedeckého časopisu z blízkej krajiny. Istota je guľomet. Pupkáč bude mať dosť na jedlo. Ani nemusí poľovať na zver, ani chytať ryby.
Preto neverím štatistikám o publikáciách slovenských autorov so zahraničnými autormi. Je však vecou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Akreditačnej komisie a Akreditačnej komisie, či budú niečo robiť, alebo vyhadzovať peniaze na podobné sprostosti
Za socializmu sa hovorilo. My sa tvárime, že pracujeme. Oni sa tvária, že nás platia
Na mnohé humanitne orientované vysoké školy sa dá uplatniť nasledovný slogan. Oni sa tvária, že študujú. My sa tvárime, že ich ich vyučujeme.
Fotografie: www.pexels.com. Podobnosť s reálnou súkromnou vysokou školou je čisto náhodná.
