Výchova mladých vedeckých pracovníkov by mala byť konštruktívna, objektívna a slušná. Deje sa to na slovenských univerzitách?
Nedávno som mal možnosť vypočuť si rozhovor dvoch študentiek vo vlaku.
Jedna z nich popisovala priebeh dizertačnej skúšky na jednej nemenovanej univerzite na Považí. Predseda komisie sa vyjadril, že prácu nečítal, ale má k nej vážne výhrady... Potom nasledovala kritika, ktorá prerástla do osobného útoku. Doktorandka bola znechutená a miestnosť opustila so slzami v očiach.
Potom študentka pripojila aj hodnotenie slovutného pána profesora. Na fakulte ho považujú za insitného vedátora, ktorý získal (kúpil si) titul na pofidérnej univerzite a vo vedeckých článkoch figuruje väčšinou na poslednom mieste. Je to génius (keď pozná prácu bez toho, aby ju čítal) alebo len obyčajný arogantný hlupák?
Nie! Za profesúru zaplatil na inej univerzite 10 000 EUR oficiálny poplatok inej vysokej škole. Tie isté peniaze musí súdruh zaplatiť na drevo za kolky. Určité peniaze zaplatil za štúdie a monografie. Vysoké školstvo a veda sú bubliny. Aj to falošnými...
