Nepotizmus (z latinského slova nepos = synovec) alebo rodinkárstvo označuje systém obsadzovania funkcií, v ktorom sú preferovaní príbuzní (prípadne priatelia či iné – napríklad obchodne spriaznené osoby) oproti ostatným, nezriedka lepšie kvalifikovaným kandidátom.
„Slovensko je krajina, kde si premiér zvolil prezidenta,“ povedal sluha James lordovi Nortonovi.
Na vysokých školách by sme to mohli trošku upraviť: „Slovensko je krajina, kde si dekan (rektor) volí svojich senátorov.“ Neveríte?
Kto nazrie aspoň trošku do vysokoškolskej kuchyne, vie, že je to pravda. Najskôr si dekan zvolí svojich členov akademického senátu, ktorí ho potom za prísľub nejakej trafiky (prodekan, riaditeľ ústavu, funkčné miesto docenta alebo profesora, alebo prísľub docentúry) zvolia za dekana...a nielen raz.
Aké to má dôsledky? Nuž, môžu byť rozmanité. Najskôr je dekanom otec, potom syn a ak dorastie rýchlo aj vnuk, môže byť aj on dekanom. Akákoľvek podobnosť so situáciou na Východe republiky je čisto náhodná. Niekto zamestnáva na fakulte manželku, exmanželku, krstnú mamu, dve sesternice a suseda. Niektorí dekani a rektori sú vo veku, kedy sa stávajú vhodnými vekovými kandidátmi na amerického prezidenta.
Deje sa to na celom Slovensku a aj v Čechách, hoci tam v menšej miere, pretože tam platí obmedzenie na dve funkčné obdobia.
A ako to vplýva na stále premieľanú kvalitu vysokých škôl?
No predsa negatívne. Kým si zopár neschopných vysedáva v kožených kreslách a múdro sa pritom tvária, kvalita sa nikam neposúva. Ak sa niekto chváli tým, že je na tisícpäťstom mieste na svete v nejakom nepodstatnom rankingu, tak fajn...
Neviem si predstaviť, ako by nadávali Slováci, keby naši hokejisti skončili na majstrovstvách sveta na trinástom mieste... Ja viem, univerzít na svete je viac než hokejových reprezentácií.
Pestovanie akademickej diskusie...to už bolo pred pár storočiami. Dnes tí, ktorí chcú diskutovať s vrchnosťou sú vnímaní ako rušivý element, ako vred, ktorý treba vyrezať. A aký je výsledok? No jednoduchý, na vysokých školách sa už nediskutuje. Možno tak o počasí, kvalite kávy a toaletného papiera... Pramení z toho servilnosť a akademické prostredie je premorené rektálnymi alpinistami.
Toto všetko asi normálneho Slováka neprekvapí. Možno ani trinásty dôchodok nebude, ale za to budeme mať pekné nemocnice a Kukuricu.
A čo slušnosť? Medializované správy z UK o tom, ako profesorky zaobchádzali so študentmi a doktorandami mierne pošteklili čitateľov. Ale pozrel sa niekto na to, ako zaobchádzajú niektorí učitelia so študentkami? Intímne vzťahy sú tabu, ale znamená to, že sa nepestujú? Ako v tom českom filme, kde na to docent doplatil svojim životom, existujú podobné prípady aj na Slovensku.
Odborný asistent v Hovädove na Dunaji bol známy tým, že dával zápočty za sex. Čo pich to sa započíta. Docent na južnom Slovensku veľmi intenzívne preveroval (m)orálne schopnosti budúcich doktorandiek. Jeden profesor na prednáške vyhlásil, „skúška nebude písomná, bude orálna“. Jeden asistent chcel sex za zápočty. Jeden profesor skúšal na záhrade. Šudentky chytal za koleno. Jedna študentka ho udala. Vyletel ako namydlený guľový bles.
Určite existujú aj iné modelové príklady, ale tento blog nie je o sexe ale o univerzitách. Môžeme to teda zakončiť konštatovaním, že keď sa jedná o čistú lásku, sex medzi pedagógom a študentkou alebo študentom je povolený... Určite existujú aj iné kombinácie. Nám už je to všetko jedno, nám už je to všetko fuck... Ohovárať treba.
