Tank a 21 storočie po 30 rokoch.
Autor sa tridsať rokov sa venuje téme budúcnosti tankovej techniky.
„do 30 rokov sa tanky na Slovensko vrátia. Súčasný pragmatický multipolarizmus zákonite povedie k bipolarite a k boju o hegemóniu. Všetko nasvedčuje tomu, že boj o budúcu hegemóniu prebehne medzi Čínou a USA. Bude mať podobu akejsi formy studenej vojny, ktorej hlavná fronta bude v Tichomorí. Európa bude len vedľajšou oblasťou záujmu, tak ako bola za studenej vojny oblasť Ázie. Ale aj tak bude Európa potrebovať reálnu vojenskú silu, ktorú v súčasnej dobe nemá, a tá sa nebude dať zabezpečiť bez tankov. Prvé nové slovenské tanky budú pravdepodobne ľahké. Je to chyba, ktorú opakujú donekonečna tí, ktorí znovu budujú ozbrojené sily. Urobíme ju aj my, lebo nám bude chýbať kolektívna vedomosť z tejto oblasti a nie sme lepší, ale ani horší od ostatných. Dúfam len, že hranica konfliktných strán bude kúsok ďalej na východ a nie na terajších hraniciach Slovenska.“
(Vladimír Bednár; Tank a 21. storočie po desiatich rokoch; 2011).
Vojna na Ukrajine zásadne zmenila predstavy o budúcnosti pozemného boja. Kým v období 2010–2021 dominovali modernizačným debatám koncepty vysoko mobilných a ľahších obrnených platforiem, skúsenosti z Ukrajiny po roku 2022 vrátili do popredia otázku prežiteľnosti, pancierovej ochrany a schopnosti operovať v prostredí saturovanom senzormi a presnou muníciou (Watling & Reynolds, 2025; IISS, 2025). V tomto kontexte sa objavujú úvahy o budovaní tankových síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky založených na platformách CFL-120 Karpat a CV90120. Hoci tieto systémy prinášajú logistické a ekonomické výhody, ich operačná relevancia v konflikte vysokej intenzity je sporná.
Základným problémom tejto koncepcie je jej odklon od dominantného smerovania modernizácie obrnených síl v NATO. Po roku 2022 nedochádza k prechodu na ľahšie tanky, ale naopak k posilňovaniu a modernizácii hlavných bojových tankov (MBT). Nemecko zavádza Leopard 2A8, Poľsko buduje kombináciu Abrams, K2 a Leopard 2, USA rozvíjajú program M1E3 Abrams a viaceré európske štáty obnovujú tankové kapacity po rokoch redukcie (IISS, 2025; NATO Defence College, 2024). Tento trend naznačuje, že armády NATO nepovažujú skúsenosti z Ukrajiny za dôkaz zastaranosti MBT, ale skôr za dôkaz potreby ich ďalšieho posilňovania.
Koncepcia CFL-120 Karpat a CV90120 vychádza z predpokladu, že zvýšená mobilita, digitalizácia bojiska a sieťové vedenie operácií môžu kompenzovať nižšiu úroveň pancierovej ochrany. Tento predpoklad však narazil na limity v podmienkach ukrajinského bojiska. Analýzy RUSI ukazujú, že moderné bojisko je charakterizované takmer kontinuálnym prieskumom pomocou bezpilotných prostriedkov, čo výrazne znižuje schopnosť manévru bez detekcie (Watling & Reynolds, 2025). Transparentnosť bojiska tak mení základnú rovnováhu medzi mobilitou a ochranou.
V tomto prostredí sa hlavnou slabinou stredných tankov stáva ich nižšia úroveň prežitia po odhalení. Zatiaľ čo mobilita poskytuje výhodu v manévri, rozhodujúcim faktorom prežitia sa stáva schopnosť odolať zásahom zhora a presne navádzanej munícii. Ukrajinská vojna ukazuje, že tanky sú ničené kombináciou FPV dronov, loitering munition, protitankových striel a delostreleckej paľby navádzanej dronmi (Cancian, 2024; CSIS, 2024). Aj moderné MBT sú preto dopĺňané o improvizované alebo systémové aktívne ochranné systémy, čo potvrdzuje rastúci význam pancierovej a elektronickej ochrany.
Osobitnú pozornosť si zaslúži CV90120, ktorý vznikol už koncom 90. rokov ako pokus o vytvorenie „ľahkého tanku budúcnosti“. Napriek dlhodobej prítomnosti na trhu si tento systém nezískal významné exportné úspechy a nebol prijatý ako štandardná platforma v žiadnej armáde používajúcej CV90. Švédsko, Nórsko, Fínsko ani Dánsko ho nezaradili do výzbroje ako náhradu MBT (IISS, 2025). Tento fakt naznačuje, že armády NATO dlhodobo považujú kompromis medzi ochranou a hmotnosťou za operačne neakceptovateľný.
Podobne problematická je aj hypotéza, že stredné tanky predstavujú overené riešenie. Žiadna z platforiem tejto kategórie – M10 Booker, Sabrah či Type 15 – nebola nasadená v konflikte porovnateľnej intenzity ako Ukrajina (CSIS, 2024). Slovensko by sa tak v prípade ich plošného zavedenia pohybovalo v oblasti koncepčnej neistoty bez empirického overenia v reálnom konflikte vysokej intenzity.
Významným kontrastom je prístup Poľska, ktoré na ukrajinskú vojnu reagovalo masívnym rozšírením tankového parku. Poľská armáda buduje jednu z najväčších tankových síl v Európe založenú na platformách Abrams, K2 a Leopard 2, pričom paralelne rozvíja aj dronové a delostrelecké kapacity (Ministry of National Defence of Poland, 2024). Tento prístup ukazuje, že dominantnou odpoveďou na Ukrajinu nie je redukcia hmotnostnej kategórie tankov, ale ich integrácia do širšieho systému prieskumu a palebnej podpory.
Podobný trend možno pozorovať aj v Južnej Kórei. Hoci K2 Black Panther predstavuje relatívne ľahší MBT, stále ide o plnohodnotný hlavný bojový tank s vysokou úrovňou ochrany. Južná Kórea tak neupustila od konceptu MBT, ale optimalizovala jeho parametre pre špecifické geografické podmienky (Republic of Korea Ministry of National Defense, 2024).
Japonsko je často interpretované ako príklad prechodu k ľahším tankom prostredníctvom Type 10. V skutočnosti však ide o MBT prispôsobený infraštruktúrnym a terénnym podmienkam ostrovného štátu, nie o koncepčné opustenie ťažkej kategórie (Japan Ministry of Defense, 2023). Ochrana zostáva zachovaná, pričom hmotnosť bola optimalizovaná pre strategickú mobilitu.
Ešte výraznejší kontrast predstavuje Austrália, ktorá napriek absencii bezprostrednej pozemnej hrozby zaviedla tanky Abrams. Austrálska obranná stratégia vychádza z predpokladu, že prežitie posádky a schopnosť pôsobiť v konflikte vysokej intenzity majú vyššiu prioritu než logistické úspory spojené s ľahšími platformami (Australian Department of Defence, 2024).
Najzásadnejším problémom koncepcie CFL-120 Karpat a CV90120 je jej dlhodobá perspektíva. Súčasné trendy poukazujú na rastúci význam bezpilotných systémov, elektronického boja a sieťovo prepojeného prieskumu (CSIS, 2024). Zároveň však neindikujú zánik tankov ako takých, ale ich transformáciu na silno chránené uzly v rámci integrovaných bojových systémov (NATO Defence College, 2024).
Z uvedeného vyplýva, že CFL-120 Karpat a CV90120 môžu mať uplatnenie ako podporné alebo špecializované platformy, najmä v prieskumných a expedičných úlohách. Ich využitie ako náhrady hlavných bojových tankov však predstavuje neakceptovateľné operačné riziko. Súčasné empirické poznatky z Ukrajiny, ako aj modernizačné programy NATO, naznačujú, že budúcnosť obrnených síl spočíva v integrácii MBT s aktívnou ochranou, bezpilotnými systémami a elektronickým bojom, nie v ich nahrádzaní strednými tankmi (Watling & Reynolds, 2025; IISS, 2025).
Slovensko by preto malo k tejto koncepcii pristupovať opatrne. Ak budú CFL-120 Karpat a CV90120 doplnkom menšej flotily MBT, môžu zvýšiť flexibilitu síl. Ak by však mali tvoriť jadro tankového vojska, išlo by o odklon od prevažujúcich trendov moderného mechanizovaného boja v NATO.
Zoznam použitej literatúry
Primárne analytické zdroje
WATLING, Jack a Nick REYNOLDS. 2025. Tactical Developments During the Third Year of the Russo-Ukrainian War. London: Royal United Services Institute (RUSI).
WATLING, Jack. 2024. The Future of the Tank and Mechanised Warfare. London: Royal United Services Institute (RUSI).
CANCIAN, Mark F. 2024. The Impact of Drones on Modern Land Warfare. Washington, D.C.: Center for Strategic and International Studies (CSIS).
CENTER FOR STRATEGIC AND INTERNATIONAL STUDIES (CSIS). 2024. Technological Evolution of the Battlefield. Washington, D.C.: CSIS.
INTERNATIONAL INSTITUTE FOR STRATEGIC STUDIES (IISS). 2025. The Military Balance 2025. London: Routledge.
CHATHAM HOUSE. 2024. Assessing Russian Military Regeneration After Ukraine. London: Royal Institute of International Affairs.
Doktrinálne a strategické dokumenty
NATO. 2022. NATO Strategic Concept 2022. Brussels: NATO Headquarters.
NATO DEFENCE COLLEGE. 2024. Lessons from the War in Ukraine for NATO Land Forces. Rome: NATO Defence College.
MINISTRY OF NATIONAL DEFENCE OF POLAND. 2024. Technical Modernisation Plan of the Polish Armed Forces 2021–2035. Warsaw.
JAPAN MINISTRY OF DEFENSE. 2023. Defense of Japan 2023 White Paper. Tokyo.
REPUBLIC OF KOREA MINISTRY OF NATIONAL DEFENSE. 2024. National Defense White Paper 2024. Seoul.
AUSTRALIAN DEPARTMENT OF DEFENCE. 2024. National Defence Strategy 2024. Canberra.
Odborné monografie
MANSOOR, Peter R. 2019. The Culture of Military Organizations. Cambridge: Cambridge University Press.
MURRAY, Williamson a Allan R. MILLETT. 2022. Military Innovation in the Interwar Period. Cambridge: Cambridge University Press.
SCALES, Robert H. 2017. Scales on War: The Future of America's Military at Risk. Annapolis: Naval Institute Press.
