Akvizícia 14 viacúčelových stíhacích lietadiel F-16 C/D Block 70 predstavovala pre Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) historicky najvýznamnejší modernizačný krok. V kontexte strategických debát obhajoval bývalý veliteľ Vzdušných síl tento počet ako optimálnu kvantitatívnu bázu pre plnenie úloh typu Air Policing a základných asistenčných úloh v rámci kolektívnej obrany NATO.
Súčasný politický zámer navýšiť túto flotilu o ďalšie 4 kusy na celkový počet 18 lietadiel však otvára zásadné otázky vojensko-ekonomickej efektívnosti a kompetentnosti stratégie a preto je potrebné podrobiť kritickej analýze hlavné argumenty ministra obrany Roberta Kaliňáka zdôvodňujúce tuto akvizíciu o potrebe vytvoriť rezervu pre prípad technických havárií či operačných strát či zabezpečiť rozširovanie spôsobilostí pre útoky na pozemné ciele (Air-to-Ground), a konfrontovať ich s empíriou regionálnych partnerov a technologickým posunom smerom k bezpilotným systémom (UAS) a presne navádzanej munícii (PGM).
Mýtus permanentných operačných strát moderných platforiem v mierovom stave
Prvým argumentom na obhajobu navýšenia počtu lietadiel súčasným ministrom obrany je vytvorenie rezervy pre prípad technických havárií či operačných strát (tzv. attrition reserve). Táto argumentácia však vychádza z metodologicky zastaraných modelov, kedy bola miera nehôd (mishap rates) lietadiel 3. generácie a lietadiel 4 generácie sovietskej konštrukcie (Slovenské Mig-29 AS) rádovo vyššia. Analýzy Air Force Safety Center (AFSEC) a štúdie RAND Corporation jasne preukazujú, že lietadlá 4.+ generácie vykazujú vďaka pokročilej digitálnej diagnostike (prognostika zlyhania komponentov), fly-by-wire systémom s automatickou ochranou obálky letu a pokročilým simulátorom signifikantne vyššiu spoľahlivosť (Bodine-Baron et al., 2020; AFSEC, 2023).
Skúsenosti okolitých krajín v regióne strednej Európy tento predpoklad empiricky potvrdzujú. Česká republika prevádzkuje flotilu 14 lietadiel JAS-39 Gripen už viac ako dve desaťročia bez jedinej straty stroja v mierovej prevádzke. Podobne Maďarsko úspešne manažuje identický počet (nedávno rozšírený na 14+4 z dôvodov geografického pokrytia, nie kompenzácie strát) pričom prvú stratu zaznamenalo až 24 augusta 2026. Poľsko, ktoré od roku 2006 prevádzkuje 48 lietadiel F-16 C/D Block 52+, zaznamenalo za 20 rokov prvú stratu platformy 28. augusta 2025.
Štatisticky sa tak pravdepodobnosť havárie lietadiel 4+ generácia v okolitých krajinách pohybuje na hodnote ktorá sa pohybuje na úrovni dvoch havárii počas 20 ročnej prevádzke 76 lietadiel, čo odpovedá pravdepodobnosti straty 0,74 lietadla počas 40 rokov prevádzky 14 lietadiel F-16 OS SR.
Argumentovať nákupom miliardovej techniky na krytie štatisticky nepravdepodobnej mierovej straty je v podmienkach limitovaného obranného rozpočtu Slovenska ekonomicky neudržateľné. Pre malé letectvo aké majú OS SR je efektívnejšie investovať do robustnej údržby, logistického reťazca (Performance-Based Logistics) a výcviku na simulátoroch, než viazať kapitál v neaktívnom hardvéri uloženom v hangároch.
Rozširovanie spôsobilostí Air-to-Ground v ére dronovej technologickej transformácie
Druhým vládnym argumentačným pilierom je potreba posilnenia spôsobilostí pre údery na pozemné ciele. Hoci F-16 Block 70 disponuje radarom AN/APG-83 SABR (AESA) s excelentnými mapovacími schopnosťami a integráciou munície ako JDAM či SDB, nasadenie pilotovaných lietadiel na misie blízkej vzdušnej podpory (CAS), izolácie bojiska (BAI) alebo vzdušných útokov v hĺbke nepriateľského územia v prostredí s vysokým nasýtením protivzdušnej obrany (A2/AD) predstavuje extrémne riziko. Skúsenosti z vojny na Ukrajine (2022–2026) demonštrujú rigiditu a smrtiacu povahu moderných systémov PVO, ktoré vytláčajú pilotované taktické letectvo do extrémne nízkych výšok alebo na operačné použitie výhradne spoza horizontu (Bronk, Reynolds a Watling, 2022).
Vedecké štúdie z Royal United Services Institute (RUSI) a Center for Strategic and International Studies (CSIS) dokazujú posun paradigmy: ekonomická a taktická efektivita útokov na pozemné ciele sa presunula k asymetrickým prostriedkom. Použitie stíhacieho lietadla v hodnote približne 70-80 miliónov USD (plus náklady na letovú hodinu presahujúce 20 000 USD) na doručenie stredne vzdialenej riadenej munície je neekonomické, ak rovnaký alebo väčší účinok dokáže dosiahnuť kombinácia bezpilotných prostriedkov (UAS) loitering munície (kamikadze drony), salvových raketometov s presným navádzaním (napr. HIMARS, PULS) a pozemných odpaľovacích zariadení útočných dronov, striel s plochou drahou letu (napr. Tomahawk/Typhon, MdCN/LCM) a balistických rakiet (LORA, PrSM) (CSIS, 2025; Jones a Ray, 2026) [1, 2, 3].
Vojensko-ekonomická komparácia: Lietadlá vs. Bezpilotné systémy a Strely
Z hľadiska nákladov na životný cyklus (Life Cycle Cost - LCC) je obstaranie ďalších 4 kusov F-16 spojené s obrovským nákladom. Štyri moderné stíhacie lietadlá reprezentujú podľa Vládou SR schváleného Zámeru obstarania lietadiel F-16 D Block 70 fáza 2 priamu prvotnú investíciu vo výške cca 390 miliónov eur. Za rovnakú sumu dokáže efektivny obranný manažment vybudovať komplexnú, vrstvenú architektúru bezpilotných systémov a presných striel dlhého dosahu. Tento náklad však nie je konečný - náklady na celí LCC týchto lietadiel môže pri komplexnom hodnotení presiahnuť hranicu jednej miliardy dolárov. Stačí ak si uvedomíme že jedno lietadlo počas celého štyridsať ročného LCC nalieta viac ako 6000 letových hodín ktoré budú stať viac ako 120 miliónov eur. Zároveň platí že prípadná strata jedného pilota a lietadla F-16 znamená pre štát strategickú, personálnu a politickú katastrofu, strata bezpilotného lietadla je čisto materiálovou položkou v rámci opotrebovávacej vojny.
Drony navyše poskytujú permanentné kapacity ISR (spravodajstvo, sledovanie a prieskum), ktoré sú pre moderné vedenie operácií kľúčové a ktoré taktické stíhacie letectvo kvôli limitovanej vytrvalosti vo vzduchu (cca 2-3 hodiny bez tankovania vo vzduchu) nedokáže kontinuálne zabezpečiť. Integrácia raketového delostrelectva a dronov vytvára tzv. senzorovo-streleckú slučku (sensor-to-shooter loop) s reakčnou dobou v jednotkách minút, čo je pre úderné misie na slovenskom bojisku flexibilnejšie riešenie než vysielanie hotovostných lietadiel zo základne Sliač či Kuchyna.
Flotila 14 lietadiel F-16 Block 70 je plne postačujúca na zabezpečenie suverenity vzdušného priestoru SR a plnenie aliančných záväzkov. Vládna snaha o jej navýšenie o 4 kusy nereflektuje moderné trendy vo vojenstve ani reálne štatistiky nehodovosti v regióne. Miesto neefektívneho navyšovania počtu drahých pilotovaných platforiem by sa mali finančné prostriedky alokovane do rozvoja domáceho dronového priemyslu, akvizície taktických prieskumných a úderných UAS, nákup moderných taktických raketových systémov ako aj budovaniu odpovedajúcej munície ďalekého dosahu pre tieto systémy a získanie spôsobilosti pre vykonávanie vzdušných útokov prostredníctvom striel s plochou drahou letu a balistických rakiet. Týmto krokom SR dosiahne vyššiu odolnosť, technologickú flexibilitu a asymetrickú výhodu, ktorá je pre obranu menšieho štátu kritická.
Schválenie zámeru navýšiť počet lietadiel F-16 zúfalo chabými argumentami dokumentuje zarážajúcu nekompetentnosť Roberta Kaliňáka a ďalších čelných predstaviteľov ministerstva obrany a OS SR. Dokumentuje dlhodobú nízku úroveň vedenia rezortu obrany a neschopnosť efektívne zabezpečiť jednu s najdôležitejších ústavných povinnosti Vlády Slovenskej republiky ktorou je obrana Slovenskej republiky. Na zaver je žiaľ nutné skonštatovať že napriek tomu že nekompetentnosť tohto rozhodnutia je zjavná, na toto rozhodnutie budeme doplácať všetci počas nasledujúcich 40 rokov.
Použitá literatúra
AEROTIME TEAM, 2021. Are new fighter jets more likely to crash? The data behind peacetime military aviation mishaps. AeroTime Hub: Aviation News & Insights [online]. 19. november 2021. Dostupné z: aerotime.aero [cit. 2026-10-09].
AIR FORCE SAFETY CENTER (AFSEC), 2023. Aviation Class A Mishap Rates by Aircraft Type. Kirtland AFB, NM: Air Force Safety Center, U.S. Air Force. Dostupné z: af.mil [cit. 2026-10-09].
BODINE-BARON, Elizabeth, TIERNEY, Sean, SHATZ, Howard J. a PUNCH, Jerry M., 2020. Trends in U.S. Air Force Aircraft Mishap Rates (1950–2018). Santa Monica, CA: RAND Corporation. Výskumná správa č. RR-A257-1. Dostupné z: rand.org [cit. 2026-10-09].
BRONK, Justin, 2026. Four Years On: An Update on the Air War Over Ukraine. London: Royal United Services Institute (RUSI). Research Commentary. Dostupné z: https://my.rusi.org/resource/four-years-on-an-update-on-the-air-war-over-ukraine.html [cit. 2026-10-09].
BRONK, Justin, REYNOLDS, Nick a WATLING, Jack, 2022. The Russian Air War and Ukrainian Requirements for Air Defence. London: Royal United Services Institute (RUSI). Special Report. Dostupné z: https://www.rusi.org/explore-our-research/publications/special-resources/russian-air-war-and-ukrainian-requirements-air-defence [cit. 2026-10-09].
CENTER FOR STRATEGIC AND INTERNATIONAL STUDIES (CSIS), 2025. The Evolution of Airpower. In: Global Strategy 2025: Geopolitical Trends and Military Capabilities. Washington, D.C.: CSIS, s. 184–211. Dostupné z: https://www.csis.org/analysis/chapter-10-evolution-airpower [cit. 2026-10-09].
DURA, Jay a KINSINGER, Ronald, 2023. The F-35's Safety Record Nobody Talks About When Comparing It To The F-16. Simple Flying [online]. 14. december 2023. Dostupné z: simpleflying.com [cit. 2026-10-09].
JONES, Seth G. a RAY, Alexander, 2026. The Geography of Coercion: Russian Missile and Drone Campaigns in Ukraine. Washington, D.C.: Center for Strategic and International Studies (CSIS). CSIS Futures Lab Analysis. Dostupné z: https://www.csis.org/analysis/geography-coercion-russian-missile-and-drone-campaigns-ukraine [cit. 2026-10-09].







