reklama

Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami

Malta ako ju nepoznáte - čo zahubilo vyspelú civilizáciu, čaká nás rovnaký osud?

Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Chrámoví ľudia s dlhými lebkami postavili na Malte megalitické chrámy už tisíc rokov pred egyptskými pyramídami a britským Stonehenge, no odrazu sa záhadne stratili. Čo zahubilo vyspelú civilizáciu, čaká nás rovnaký osud?

Putovania cestovateľov po svete stratili by polovicu svojej príťažlivosti, keby sa o nich nedalo rozprávať, iste mi v tom dáte za pravdu. Ešte je tu otázka, koho viac poteší cestovateľský príbeh, poslucháča/čitateľa, alebo samotného cestovateľa/rozprávača. Teší ma, že sa môžem podeliť s vami o moje cestovateľské zážitky zvyčajne spojené s históriou, a úvahy s nimi spojené. Spolieham sa pritom, že aj vám moje rozprávanie niečo dá, že zaujme, pozitívne naladí a možno aj nakopne niekoho zažiť svoj vlastný cestovateľský príbeh.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zoznámim vás s neveľkým ostrovom ležiacim v Stredomorí, Maltou.

Že ste tam už boli? A naozaj viete čím Malta v minulosti prešla? Hlavný ostrov je dlhý iba 27 a široký len 14,5 kilometrov, no históriu má bohatú ako celý kontinent. Kedysi pradávno vraj Malta bola súčasťou väčšej pevniny, ktorú pohltilo more. Bol toto malé súostrovie súčasťou bájnej Atlantídy? Kto vie, megazáhad okolo histórie Malty je veľmi veľa. V každom prípade, výlet na Maltu nemusí začínať a končiť iba výletmi na lodi, chytaním bronzu na plážach a krátkym odskočením k pamiatkam zanechaným tu maltézskymi rytiermi. Fajnšmekri si môžu prísť na svoje výletom do doby kamennej, neolitu. Veď tak veľkú koncentráciu záhadných neolitických pamiatok sústredených na malom kúsku zeme inde na svete nenájdete. Neboli to iba voľné zoskupenia desiatok ton ťažkých kamenných blokov, boli to vysoko odborne postavené chrámy našich pred-predkov a možno spĺňali aj inú funkciu. Prečo je ich na malom kúsočku ostrovnej Malty tak veľa? Túto hádanku sa pokúša rozlúsknuť celá plejáda vedcov a ich názory na prehistóriu Malty sa dosť rozchádzajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pozrite koľko neolitických pamiatok môžete uvidieť na malom fliačku zeme, o 51 km2 menšom, ako je rozloha Bratislavy. Fotka je z Národného múzea archeológie vo Valette.
Pozrite koľko neolitických pamiatok môžete uvidieť na malom fliačku zeme, o 51 km2 menšom, ako je rozloha Bratislavy. Fotka je z Národného múzea archeológie vo Valette.  (zdroj: Vlado Benčík)

Veda prežíva v posledných desaťročiach veľký rozmach, napriek tomu zostáva mnoho záhad nedoriešených. Nepoznáme ani jednoznačné odpovede na otázky kto, ako a za akým účelom staval pred tisíckami rokov astronomicky orientované megalitické chrámy. Všetci vedci sa zhodujú v tom, že megality na Malte sú o celé tisícročie staršie ako najstaršie egyptské pyramídy, a o takmer ďalšie tisícročie staršie ako slávny britský Stonehenge. Neuveriteľné, niečo také by sme od ľudí z doby kamennej naozaj neočakávali. Odkiaľ ich tvorcovia prišli? Kto naučil ľudí stavať podľa vopred zhotovených plánov, presúvať a zdvíhať niekoľko desiatok ton ťažké kamenné kvádre, stavať z nich obrovské stavby a vyrovnávať kamene tak, že medzi nimi takmer nie sú medzery?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Vlado Benčík)

Prečo sa v starých legendách Mayov, Sumerov, Indov a celej rade iných civilizácií rovnako hovorí o učiteľoch, ktorí zostúpili z oblakov aby odovzdali vedomosti mladému, technicky ešte nevyspelému ľudstvu? Čo keď naozaj pristáli na našej planéte mimozemšťania? Obyvatelia ich uctievali ako bohov. Od bohov získané technické, matematické a astronomické vedomosti mohli naši predkovia využiť na stavbách.

„Existuje hypotéza, že sa Malťania, ktorí ovládali špičkové technológie, podieľali na stavbe egyptských pyramíd a Stonehenge v Anglicku. Napríklad nedávno britskí archeológovia objavili blízko slávneho megalitu Stonehenge starodávne pohrebisko, staré viac ako štyri tisícročia.  A našli sa v ňom pozostatky muža, ktorý sa veľmi líši od miestnych obyvateľov. Archeológovia ho neváhajú nazvať mimozemšťanom“  - hovorí historik, archeológ a profesor na maltskej univerzite, Stephen FLORIAN a pokračuje. „V jeho hrobke boli ozdobné a posvätné predmety, ktoré sa pripisujú kultúre Stredomoria. Aj v Egypte sa našla maltská stopa, sú to kamenné sarkofágy zdobené basreliéfmi s obrazmi zosnulého. Našli sa v podzemných katakombách na Malte. Presne v takých začali o stáročia neskôr pochovávať faraónov v Egypte“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Podľa legiend, staviteľom Stonehenge bol kúzelník Merlin. Postavil ho za pomoci obra. Ten vedel pohybovať obrovskými kameňmi, taviť rudu a vyrábať predmety z kovu.“ – hovorí riaditeľ Archeologickej spoločnosti Wessex Andrew FITZPATRICK.  Podľa neho to bol práve tento muž z hrobky, ktorý učil Britov ako stavať kamenné megality. No a tento „technológ“ mohol pricestovať z Malty, odkiaľ z neznámych príčin, niekedy okolo roku 2 300 -2 200 pred n.l., obyvatelia náhle zmizli. Doba výstavby Stonehenge v rokoch 2 400 – 2 000 pred n.l., do tohto údaja časovo zapadá. Malťania sa stratili z ostrova krátko predtým, ako sa v Egypte začalo so stavbou veľkých pyramíd. Najstaršia megalitická stavba na Malte stojí na ostrove Gozo, egyptské pyramídy stoja na náhornej plošine Giza, podobnosť názvov je iba náhodná?    

Niektorí vedci opatrne naznačujú, že maltská civilizácia je staršia ako sumerská, že môže byť dokonca najstaršou na Zemi, prvou medzi rozvinutými. Sumeri sa v oblasti Mezopotámie objavili pred 6 000 rokmi. Učili sme sa, že to boli práve oni, ktorí prišli s mnohými užitočnými vecami: od kolesa, písma, aritmetiky, kalendára, až po klince a pivo. Podľa učebníc dejepisu, z mezopotámskeho Sumeru sa civilizácia rozšírila do Babylonu, Egypta a ďalších krajín. Vykopávky však jednoznačne dokazujú, že rozvinutá civilizácia na Malte existovala už pred 7 000 rokmi. Mnohí vedci nevylučujú, že práve od Malťanov dostali svoje vedomosti Sumeri. A odkiaľ ich získali Malťania?

Čo sa dnes dočítate o prehistórii Malty a o jej megalitických stavbách?

Dnes oficiálna konvenčná veda hovorí, že ľudia ktorí osídlili ostrov, priplávali sem niekedy okolo roku 5 200 pred n.l., pravdepodobne z 90 kilometrov vzdialenej Sicílie. Podľa údajov akceptovaných aj UNESCO, títo prišelci niekedy okolo roku 3 600 pred n.l., teda o tisícročie pred pyramídami v Egypte (prvou pyramídou bola stupňovitá pyramída v Sakkare z obdobia 2 650 pred n.l.) a britského Stonehenge, začali budovať ohromné megalitické stavby. Na Malte vypukla „éra staviteľov chrámov“. Do nálezu neolitickej svätyne Göbekli Tepe v roku 1994 v Turecku, chrám Ggantija Temples na maltskom ostrove Gozo bol považovaný za najstaršiu kamennú stavbu na svete. Na Malte a priľahlých ostrovčekoch je zmapovaných asi 45 megalitických objektov, na osemnástich z nich stoja dnes domy a mestá. Dvadsaťsedem megalitov je prístupných, z toho 7 je na  zozname Svetového dedičstva UNESCO. Tu sú štyri najzachovalejšie.

Megalitický chrám Hagar Qim.
Megalitický chrám Hagar Qim. (zdroj: Vlado Benčík)
Model chrámu Hagar Qim môžete uvidieť v múzeu chrámu.
Model chrámu Hagar Qim môžete uvidieť v múzeu chrámu.  (zdroj: Vlado Benčík )
Megalitický chrám Mnajdra.
Megalitický chrám Mnajdra. (zdroj: Vlado Benčík)
Model chrámu Mnajdra môžete uvidieť v múzeu chrámu.
Model chrámu Mnajdra môžete uvidieť v múzeu chrámu. (zdroj: Vlado Benčík)
Megalitický chrám Ggantija.
Megalitický chrám Ggantija. (zdroj: Vlado Benčík)
Model chrámu Ggantija z Národného múzea archeológie vo Valette.
Model chrámu Ggantija z Národného múzea archeológie vo Valette.  (zdroj: Vlado Benčík)
Megalitický chrám Tarxien.
Megalitický chrám Tarxien.  (zdroj: Vlado Benčík)

Stavby chrámov sú presne orientované na juhovýchod a v dňoch letného a zimného slnovratu dopadajú lúče slnka priamo na akési hlavné oltáre. Tak ako je to vyznačené šipkami na modeli chrámu Mnajdra.

Nemenej pozoruhodným je veľký trojpodlažný podzemný labyrint – chrám Saflieni Hypogeum („hypo geum“ z gréčtiny - je „pod zemou“). Úžasná stavba, úžasný zážitok. Všetko je postavené v bezchybnom monolitickom štýle. Dajú sa rozpoznať jasné línie, ostré hrany a mohutné kamenné hrady. Nič, vôbec nič sem nedopravili zvonka, nič nie je zložené z menších častí. Všetko je vytvorené z kompaktnej skaly. Monolity sa bez jedinej škáročky týčia z kamennej dlážky. Výklenky a stĺpy sú tiež vytesané z rovnakej skaly. Najhlbší bod trojposchodového hypogea leží dvanásť metrov pod povrchom. Chrám bol vytesaný do pevnej skaly najmenej pred 5 000 rokmi s veľkou zručnosťou. Je to doslova umelecké dielo.

V podzemí, pod nenápadnou budovou v meste Paola, ukrýva sa archeologický skvost, podzemný chrám Hypogeum Hal Saflieni.
V podzemí, pod nenápadnou budovou v meste Paola, ukrýva sa archeologický skvost, podzemný chrám Hypogeum Hal Saflieni. (zdroj: Vlado Benčík)

(Počet vstupov do Hypogea v malých skupinkách je limitovaný. Vstupenky sa kupujú vopred online, mne sa podarilo kúpiť lístok „Last minute“ priamo v Hypogeu. V Hypogeu sa prísne dodržiava zákaz fotenia).

Chrám Saflieni Hypogeum na fotke z Národného múzea archeológie vo Valette.
Chrám Saflieni Hypogeum na fotke z Národného múzea archeológie vo Valette.  (zdroj: Vlado Benčík)
Hypogeum Hal Saflieni na pohľadnici.
Hypogeum Hal Saflieni na pohľadnici.  (zdroj: Vlado Benčík)

V Hypogeu Saflieni sa našli nahromadené na sebe „bez ladu a skladu“ ľudské lebky a kosti, aj lebky mužov s mimoriadnym lebečným objemom, vykazujúce zvláštne abnormality. Sú dolichocefalické, inými slovami - sú predĺžené v predo-zadnom smere. V depozite Národného múzea archeológie vo Valette sú uložené dokonca lebky nájdené v Hypogeu, ktorým chýba stredový pletenec odborne nazývaný „sagitta“ (šev na lebke „od čela – cez temeno hlavy – dozadu“). Tento detail považujú lekári a anatómovia u „Homo sapiens“ za „nemožný“, pretože v medzinárodnej lekárskej literatúre takýto prípad u „Homo sapiens“ neexistuje, ide o inú rasu človeka. Tejto rase, ktorá je vo všetkých najstarších kultúrach nazývaná pre svoj vzhľad „hadí kňazi“, sa nasledujúca populácia evidentne chcela podobať, preto mnohé nájdené lebky boli zámerne deformované bandážovaním do dosiek v mladosti, či dokonca chirurgickými zákrokmi.

No a záhadou Malty je aj rozsiahla sieť vyjazdených kamenných „koľajníc“ - Cart ruts, vyrytých do vápencového povrchu ostrova. Sú staršie ako 2 tisícročia pred Kristom. Vyzerajú, ako keby ich vytvorili vozy alebo sane pohybujúce sa stále po tej istej trase. Hoci väčšina „koľajníc/koľají“ bola modernou stavebnou činnosťou zlikvidovaná, stále ich môžeme uvidieť na 150 miestach. Celková dĺžka zachovaných koľajníc sa odhaduje na 30 kilometrov. Jedna z teórií hovorí, že sa vraj po nich prepravovali pri stavbe megalitov ťažké kamenné bloky. Ale prečo potom „koľajnice“ nevedú k megalitickým stavbám a niektoré z nich končia hlboko v mori? "Pre mňa sú tieto koľaje dôkazom, že sa na nich podieľali bohovia" - hovorí švajčiarsky spisovateľ Erich von Däniken. Podľa neho, koľaje sú stopami po štarte a pristávaní rakiet mimozemšťanov.

"Koľajníc Cart Ruts som fotil viacero,  tieto sú v Xemxija, neďaleko mesta Buggiba.
"Koľajníc Cart Ruts som fotil viacero, tieto sú v Xemxija, neďaleko mesta Buggiba.  (zdroj: Vlado Benčík)

Vieme veľmi málo o ľuďoch tejto maltskej megalitickej kultúry. Názory na to, kto boli títo ľudia, akých bohov uctievali a aké obrady boli vykonávané v týchto svätyniach, sa rôznia. Väčšina vedcov tvrdí, že miestne chrámy boli zasvätené kultu Matky Zeme - Bohyne plodnosti. Jej sošky sa našli na Malte i Gozo.

Maltézska Bohyňa plodnosti nájdená v ruinách chrámu Tarxien. Národné múzeum archeológie vo Valette.
Maltézska Bohyňa plodnosti nájdená v ruinách chrámu Tarxien. Národné múzeum archeológie vo Valette.  (zdroj: Vlado Benčík)

Tak ako výstavba neolitických stavieb štyri tisícročia pred n.l. intenzívne začala, tak prudko okolo roku 2 300 pred n.l. náhle skončila. Čo bolo príčinou? Zanikla civilizácia na Malte kvôli dlhodobému suchu alebo pádu skazonosného asteroidu? Alebo kultúru, ktorá tu po stáročia rozkvitala, zničili bojové kmene, ktoré obsadili ostrov? Jednoznačnú odpoveď na túto otázku dnešná archeológia nedáva, môžeme si vybrať z niekoľkých teórií.

Takto nejako je konvenčnými vedcami interpretovaná 7 000 rokov stará neolitická histórii Malty. Dnes ťažko pochopíme, prečo bol tento nehostinný malý ostrovček nevhodný pre poľnohospodárstvo osídlený už v neolite. Alebo nebol osídlený a ľudia tu trvale nežili? Iba sem priplávali z pevniny, keď bolo treba postaviť chrám, vykonať v ňom obrad, alebo pochovať mŕtvych a potom znova opustili „ostrov bohov“? Mohli byť ostrovy Malta a Gozo akýmsi posvätným územím pre ľudí Stredomoria v období doby kamennej? Skupina atlantológov tvrdí, že národy Stredomoria sa ponáhľali na Maltu aby uctievali chrámy a bohov svojich učiteľov - veľkých Atlanťanov, ktorí zomreli „v jeden deň a katastrofálnu noc“.

Ja vám v mojich dvoch blogoch ponúknem dva pohľady na chrámovú kultúru a prehistorické záhady Malty. V tomto prvom blogu interpretujem názory skupiny konvenčných vedcov, ktoré ste mohli vidieť v mesiaci január 2021 v TV programe: Posvätné miesta sveta – Malta.

V nasledujúcom blogu uvediem veľmi presvedčivé fakty, ktorými argumentujú atlantológovia, považujúci Maltu a ostrovčeky navôkol, za zvyšky bájnej Atlantídy.

„Posvätné miesta sveta“ – ako vidia Maltu a jej históriu konvenční vedci

V TV seriáli (Írsko/USA) Sacred Sites of the World (Posvätné miesta sveta) sú v časti „Malta“ zhrnuté výsledky 7-ročného archeologického výskumu realizovaného skupinou vedcov, vedených archeologičkou Dr. Caroline Maloneovou.

Skupina vedcov, prezentujúcich výsledky výskumu Chrámovej kultúry na Malte v TV-seriáli - Posvätné miesta sveta.
Skupina vedcov, prezentujúcich výsledky výskumu Chrámovej kultúry na Malte v TV-seriáli - Posvätné miesta sveta.  

V rokoch 3 600 až 2 300 pred naším letopočtom sa na malom stredomorskom ostrove Malta vyvinula mimoriadna civilizácia. Takmer po dobu 1 500 rokov boli posvätné miesta postavené chrámovými ľuďmi starej Malty vrcholom západnej civilizácie. Okolo roku 2 300 pred naším letopočtom sa ich civilizácia zrútila a ostrovy boli opustené - bez zjavného dôvodu. Nové archeologické výskumy môžu vysvetliť šokujúce príčiny tejto starodávnej apokalypsy, mohla prísť z vesmíru.

Šesť kilometrov od hlavného mesta Valetta, v malej nenápadnej uličke mesta Paola, stojí skromná budova. V roku 1 902 sa tu stalo čosi zvláštne. Pri stavbe tohoto domu našiel majster v zemi dieru - a nikomu to nepovedal. Vedel, že všade na Malte sú podzemné predhistorické stavby. Mlčal, lebo nechcel aby mu úrady zakázali pokračovať v stavbe. Až neskôr sa ukázalo, aký poklad sa skrýva pod domom. Hlboko v jeho vnútri leží jedno z najpozoruhodnejších posvätných miest na svete, kde vzduch kontroluje najmodernejší systém na kontrolu vlhkosti - Hal Saflieni Hypogeum. Je to podzemná jaskyňa o ploche 500 m2, chrám plný labyrintov.

Viacej o hypogeu sa môžete dozvedieť z niekoľkých videí v angličtine, napríklad Malta Catacombs and Elongated Skulls (Maltské katakomby a podlhovasté lebky). https://www.youtube.com/watch?v=WfJ-OKMfTog

Podlhovasté lebky objavené v roku 1926 maltským archeológom a historikom Temi Zammitom v hypogeu Ħal Saflieni boli dlho zdrojom viacerých konšpiračných teórií. Zammit ich opísal ako "dlhé (dolichocefalické)" a extrémistickejšia z týchto konšpirácií naznačuje, že lebky patria mimozemšťanom. Mýtus o mimozemšťanoch, ktorý výskumníci v priebehu rokov vyvrátili, však naďalej prežíva. Iní však naznačujú, že lebky patrili ľuďom s kultúrou, ktorá lebky zámerne upravovala a predlžovala, podobne ako zviazané peruánske lebky.

(Práve beží projekt financovaný Medzinárodnou akadémiou vied - The Sentinels of Ħal Saflieni (Strážcovia Ħal Saflieni), v rámci ktorého sa objasňuje stav a pôvod dolichocefalických lebiek.)

Podzemný chrám Hal Saflieni vybudoval záhadný chrámový národ pred viac než 5 000 rokmi. Tento labyrint ručne vytesaný v skale, zostupuje do hĺbky 12 metrov. Ľudia v dobe jeho výstavby používali iba kamenné a kostené nástroje, takže vytesanie takýchto priestorov nebolo práve ľahké. Je neuveriteľné, že hoci odvtedy ubehlo 5 tisícročí, niektoré steny dodnes zdobia zložité vzory namaľované pôvodnou okrovou farbou.

Model Hal Saflieni Hypogea v Národnom archeologickom múzeu potvrdzuje, aký neuveriteľne zložitý labyrint dokázali vybudovať naši pred-predkovia v dobe kamennej.
Model Hal Saflieni Hypogea v Národnom archeologickom múzeu potvrdzuje, aký neuveriteľne zložitý labyrint dokázali vybudovať naši pred-predkovia v dobe kamennej.  (zdroj: Vlado Benčík)

Stavitelia vykopali viac ako 2 000 ton kameňa, vytesali rozsiahlu spleť chodieb, schodov a 33 miestností a namaľovali ich na okrovo. Dá sa vôbec takáto stavba vybudovať v dobe kamennej iba škrabaním skaly pazúrikom? Prečo si starovekí ľudia tak komplikovali život? Keď v roku 1902 odhalili Hypogeum, niektoré miestnosti boli plné ľudských kostí. Niektoré kosti boli také staré, že sa pri dotyku rozpadávali. No jedna vec bola jasná, sú to podzemné chránené pohrebiská, ktoré predstavujú chrámy pre mŕtvych.

Hal Saflieni sa zachovalo iba „zopár“ kostí, "iba" stovky, no je tu ďalšie Hypogeum, ďalší podzemný chrám na Malte, nachádza sa na ostrove Gozo. Toto 5 500 rokov staré posvätné miesto je známe ako Kamenný kruh Xaghra. Podzemný chrám bol pohrebným miestom pre 20 či 30 generácií ľudí. Možno 1 500 rokov bol miestom nepretržitých rodinných pohrebov. V Xaghre bolo vykopaných desiatky tisícok ľudských kostí. Sú to pozostatky chrámového národa. V súčasnosti sú uložené v Národnom archeologickom múzeu Malty.

Fotka kresby podzemného chrámu Xaghra z múzea Ggantija. Chrám Xaghra je pre turistov neprístupný.
Fotka kresby podzemného chrámu Xaghra z múzea Ggantija. Chrám Xaghra je pre turistov neprístupný.  (zdroj: Vlado Benčík )

Výskum začína pomaly odhaľovať povahu pohrebného procesu chrámového národa. Milovaných odniesli do týchto podzemných priestorov a tu sa začal pozoruhodný obrad. V postupe známom ako exkarnácia ponechali niekoľko mesiacov mŕtveho v Hypogeu „odpočívať“. Nechali ho určitý čas vystaveného  kým nebožtíkovi neodpadlo z kostí všetko mäso. Keď sa začalo telo rozpadať, oddelili ho od kostí a porozdeľovali. Dokážete si predstaviť, že pobyt v tých priestoroch nebol práve najpríjemnejší. Ležali tam mŕtvi ľudia, ktorí hnili. Hoci odvtedy uplynuli tisíce rokov, zostalo na týchto posvätných miestach mnoho neobvyklých záhad. Medzi nimi zvláštna diera, je známa ako Veštecký otvor. Zdá sa že ho vytvorili tak, aby vytváral prekvapivý zvukový efekt. Keď doňho niekto hovorí, jeho hlas sa rozlieha celým priestorom, po celom priestore duní zosilnený zvuk. Počuť to pri náboženskom obrade, musel byť mimoriadny zážitok.  Aký mohol mať tento zvukový efekt vplyv na ľudský mozog? Zvuky šírené Hypogeom boli veľmi prenikavé s mnohými frekvenčnými zložkami. Počas dookola sa opakujúceho zvuku náš mozog si začína predstavovať proroctvá. Ozveny spôsobujú, že sa v mozgu začnú vytvárať endorfíny a hormóny šťastia ako je dopamín. Pri týchto zvukoch prichádza do mozgu poslucháča príval dopamínu. Zistilo sa, že frekvencia zvukov nahraných v Hypogeu je 150 Hertzov. To je známe ako vysokofrekvenčné Gama vlnenie. Gama vlnenie s frekvenciou nad 100 Hertzov je spojené s vnímavým vedomím. Ide tu o rovnaké naladenie veľkej skupiny ľudí, čo malo slúžiť spoločenskému zámeru. Zdá sa že chrámoví ľudia používali zvuk na vytváranie transcendentálneho zážitku počas pohrebov. Môžeme to prirovnať k elektronickej tanečnej hudbe, ktorú počúvame v súčasnosti. Pohreby konané v podzemí a so zvláštnymi zvukmi a vzormi tancujúcimi pri horiacich fakliach po stenách, stali sa silným zmyslovým zážitkom. Ľudia ktorí chodili na tieto desivé miesta, mali silné zážitky, dostali sa do tranzu. Zapáchali tam čiastočne rozložené hnijúce telá, takže sa museli trochu nafetovať. Možno zjedli nejaké magické huby kým zostúpili do Hypogea.  Počuli všetky tie opakujúce sa zmyslové zvuky, cítili pach rozpadajúceho sa mäsa a videli pri svetle fakieľ tancujúce kresby na stenách. Všetky tieto vnemy vstupovali do ich mozgu a privádzali do náboženského, akoby hypnotického stavu.

Takéto vzory (tvrdí sa že namaľované pôvodnou okrovou farbou) na stenách podzemného chrámu Hal Saflieni Hypogeum som skutočne videl. 
(fotka je z TV seriálu – „Posvätné miesta sveta – Malta“)
Takéto vzory (tvrdí sa že namaľované pôvodnou okrovou farbou) na stenách podzemného chrámu Hal Saflieni Hypogeum som skutočne videl. (fotka je z TV seriálu – „Posvätné miesta sveta – Malta“)  

Náboženské praktiky naznačujú, že chrámoví ľud uctieval záhadnú entitu a medzi kosťami v Hal Saflieni zanechali o tom jeden dráždivý dôkaz, malú sošku, známu ako Spiaca pani. (Za povšimnutie stojí fakt, že stojí na podstavci s hadom. Nemá to väzbu na "hadích kňazov?")

Spiaca pani z Hal Saflieni Hypogea pochádza z obdobia  3300 - 3000 rokov pred Kristom, je uložená v Národnom archeologickom múzeu vo Valette.
Spiaca pani z Hal Saflieni Hypogea pochádza z obdobia 3300 - 3000 rokov pred Kristom, je uložená v Národnom archeologickom múzeu vo Valette.  (zdroj: Vlado Benčík)

Spiaca pani je iba jedným z mnohých zmyselných figúrok, ktoré objavili na posvätných miestach Malty. Celé stáročia miatli nájdené figúrky odborníkov a mohli by poskytnúť pohľad na bežný život chrámového národa. Mohli by znázorňovať istú nostalgiu za minulosťou, keď ľudia mali dostatok potravy. Možno sa tučnejšie figúrky viažu k spomienkam na časy, keď bolo lepšie. Možno pomôžu odhaliť, prečo chrámový národ zmizol z povrchu zemského.

Figúrka Xaghra Twins bola používaná do roku 2800 pred Kristom v Kamennom kruhu Xaghra. Je vystavená v múzeu chrámu Ggantija.
Figúrka Xaghra Twins bola používaná do roku 2800 pred Kristom v Kamennom kruhu Xaghra. Je vystavená v múzeu chrámu Ggantija.  (zdroj: Vlado Benčík)
Figúrky známe pod názvom Bohyňa matka a Bohyňa plodnosti boli nájdené v chráme Hagar Qim. Dnes sa verí že figúrky sú asexuáne, majú vyjadrovať túžbu po hojnosti. Figúrky sú vystavené v Národnom archeologickom múzeu vo Valette.
Figúrky známe pod názvom Bohyňa matka a Bohyňa plodnosti boli nájdené v chráme Hagar Qim. Dnes sa verí že figúrky sú asexuáne, majú vyjadrovať túžbu po hojnosti. Figúrky sú vystavené v Národnom archeologickom múzeu vo Valette. (zdroj: Vlado Benčík)

Chrámový národ z ostrova Malta zmizol okolo roku 2 300 pred n.l.. Zanechali po sebe nejaké stopy vo svojich starobylých chrámoch?

Najstarší z maltských chrámov je Ggantija, stojí od roku 3 600 pred Kristom na ostrove Gozo.

Torzo miestnosti s oltárom v chráme Ggantija.
Torzo miestnosti s oltárom v chráme Ggantija.  (zdroj: Vlado Benčík)

Na čo slúžil tento chrám? Ako dokázal chrámový národ ktorý žil v takej drsnej krajine rozvinúť tak dômyselnú spoločnosť, ktorá dokázala stavať také skvostné a zložité chrámy? V Ggantiji vedci objavili niečo veľmi dôležité o zemi, na ktorej tieto chrámy stoja. Chrámy boli situované na najlepších poľnohospodárskych pôdach. Práve pôda bola tým tajomstvom, ktoré umožňovalo chrámovému národu prežiť v tejto hornatej krajine tak dlho. Dobrá pôda na Malte je vzácna. Vzorky pôdy boli skúmané a podrobené detailnej analýze. V pôde boli objavené zuhoľnatelé semená. Bolo dokázané, že pochádzajú z prehistórie, uhlíkovou metódou sa podarilo dokázať, že semená majú 5 000 rokov. Semená používal chrámový národ na pestovanie svojej potravy. Ďalšie analýzy pôdy odhalili, že starovekí ľudia na Malte používali pri pestovaní rastlín hnojivo. Pestovali jačmeň, fazuľu, šošovicu a ovocie a chovali dobytok na mäso a mlieko. Práve tento rozmanitý a výživný jedálniček umožnil rozvoj vyspelej chrámovej kultúry. Chrámovému národu sa podarilo prežiť viac ako tisíc rokov vďaka rozvinutým zručnostiam, ktoré využívali aj pri hospodárení.  Rozumeli, ako udržiavať a vyživovať pôdu, ktorú mali.

Prečo sa národ v čase keď ľudia žili v primitívnych chatrčiach, rozhodol stavať dômyselne konštruované kamenné chrámy? Je jasné, že ľudia vnímali svoj príchod k chrámu a dianie v ňom za veľmi dôležité.

Na fasáde chrámu Ggantija sa objavil prvok, ktorý pomohol lepšie odhaliť tento starobylý svet. Osobitným prvkom chrámu je predvádzacia plošina, ktorá prechádza priamo cez prednú časť. Väčšinu plošiny zakrývajú v súčasnosti popadané balvany. No plošiny boli objavené aj na ďalších posvätných miestach po celom ostrove, napríklad v chráme Mnajdra.

Predvádzacia plošina pri vstupe do chrámu Mnajdra. Tu sa vystavovali/predvádzali domáce zvieratá, či poľnohospodárske plodiny, ktoré sa potom v chráme obetovali a poslúžili na hodovanie pri obradoch.
Predvádzacia plošina pri vstupe do chrámu Mnajdra. Tu sa vystavovali/predvádzali domáce zvieratá, či poľnohospodárske plodiny, ktoré sa potom v chráme obetovali a poslúžili na hodovanie pri obradoch.  (zdroj: Vlado Benčík )

Chrám Tarxien, ktorý postavili v roku 2 800 pred Kristom, aj po 5 000 rokoch zostáva dôkazom o zručnostiach a majstrovstve chrámového národa. Tu je veľká plošina rozložená po oboch stranách vchodu. Vedci sú presvedčení, že tieto plošiny majú zásadnú rituálnu funkciu. Používali ich príslušníci chrámového národa na predvedenie hojnosti svojej úrody.

Predvádzacie plošiny sú na obidvoch stranách vstupu do chrámu Tarxien.
Predvádzacie plošiny sú na obidvoch stranách vstupu do chrámu Tarxien.  (zdroj: Vlado Benčík)

V chrámoch sa objavili otvory, prevŕtané cez vertikálne stojace kamenné bloky vo výške od 90 po 150 centimetrov, čo je presne výška kozy alebo kravy. Ide o otvory na uviazanie dobytka. Keď ľudia uložili časť svojej úrody na vonkajšie plošiny, voviedli dovnútra dobytok. Vnútrajšok chrámu je rozdelený na miestnosti, pričom v niektorých z nich sa objavujú oltáre. Na niektorých z nich boli objavené stopy po spálenom mäse. Ľudia v chrámoch obetovali zvieratá. Voviedli ich dnu, potom ich zabili a rozporcovali. Určité časti si ponechali, no niektoré z nich vrátili do zeme. V tomto zmysle obnovovali životodarné vlastnosti zeme. Chrámový národ nielenže rozvinul dômyselné metódy pestovania potravy, rozvinul tiež zložité rituály na uctenie si svojej úrody.

Otvory na priväzovanie dobytka v chráme Tarxien.
Otvory na priväzovanie dobytka v chráme Tarxien.  (zdroj: Vlado Benčík)
Reliéf znázorňujúci kozy a baranov z chrámu v Tarxiene je v Národnom archeologickom múzeu vo Valette.
Reliéf znázorňujúci kozy a baranov z chrámu v Tarxiene je v Národnom archeologickom múzeu vo Valette.  (zdroj: Vlado Benčík)

V chráme Tarxien sa našla nádoba taká veľká, že mohla byť určená na prípravu veľkého množstva potravy, možno na nasýtenie viacerých ľudí naraz.

Veľká nádoba v chráme Tarxien mohla slúžiť na prípravu veľkého množstva jedla.
Veľká nádoba v chráme Tarxien mohla slúžiť na prípravu veľkého množstva jedla. (zdroj: Vlado Benčík)

Všetky tieto dôkazy ukazujú na prekvapivý záver, tieto posvätné miesta nie sú bežné miesta uctievania. Boli vybudované na oslavu jedla, na prinášanie obetí prírode a na podelenie sa o hojnosť s viacerými. Obetovanie bolo veľmi dôležitou udalosťou, možno raz za veľmi dlhé obdobie. Keď sa udialo, muselo prebehnúť veľmi rýchlo, chladničky neexistovali, musela rýchlo prebehnúť veľmi dobrá hostina.

Príslušníci národa starostlivo zhromaždili pokrm, ktorý potom obetovali a oslavovali vo svojich chrámoch. O jedlo sa následne podelilo celé spoločenstvo na veľkých hostinách.

Ľudia sa odjakživa stretávajú aby sa spolu najedli, aby sa spolu napili, deje sa to v každom spoločenstve a v každej dobe. Bol to čas stability, ekonomicky a aj kultúrne. Ich jedinečný prístup k deleniu sa, umožňoval chrámovému národu dlhodobo harmonicky prosperovať a stavať na tie časy bezpríkladné chrámy. No ich hostiny odhaľujú aj ďalšiu záhadu. Jedinečné sošky nájdené v chrámoch sa dlho považovali za Bohyne plodnosti. Plodnosť zohráva v spoločenstve neolitických ľudí veľmi dôležitú úlohu. No tučnejšie sošky mohli stelesňovať nielen plodnosť, ale mohli vyjadrovať aj to, ako chceli ľudia vyzerať. Výskum ich kostí odhalil, že ľudia boli chudí a zdraví, keďže ťažko pracovali aby získali dostatok potravy ktorá by ich uživila. Možno sa nadváha stala ich ideálom. Ostrov bol chudobný, takže tučnota bola ideálom ktorý nikdy nedosiahli. Túžili, aby ich predkovia boli po smrti v inom svete kde sú veľmi dobre živení.

Ľudia začali byť posadnutí jedením. Nie je im ani tak vlastný kult plodnosti, ako skôr kult tučnoty. Ich úrodná pôda postupne slabla. Celá civilizácia sa potácala na pokraji zániku.

Chrámy slúžili nielen na uctievanie ale aj na konzumáciu jedla. Chrámy mali však aj inú dôležitú funkciu, mohli fungovať aj ako zásobárne. V chrámoch je mnoho komôr, mohli byť aj centrom akéhosi prerozdeľovania. Ich posvätné miesta doslova udržiavajú život. Na takú zásadnú funkciu musela dohliadať elitná kasta posvätných kňazov. Dôležitosť úlohy kňaza v spoločnosti sa potvrdila, keď sa archeológovia zamerali na vykopávky kamenného kruhu na Goze. V Xaghre  sa po prvýkrát robili vykopávky začiatkom 19. storočia. Archeológovia kopali do kruhu a odhalili niekoľko pohrebných miestností. No ukázalo sa, že len „poškriabali“ povrch tohto posvätného miesta. Bolo to okrúhle pole obklopené sutinovým múrom v ktorom bolo niekoľko veľkých kameňov. Muž ktorý tu pestoval fazuľu nemal potuchy čo tu je. Archeológovia odkrývali kruh 7 rokov. Zistili že  Xaghra  je ďalšie Hypogeum – podzemné pohrebisko.

Fotka modelu podzemného chrámu Xaghra z múzea Ggantija. Do chrámu Xaghra sa turista nedostane. Lokalita je ohradená vysokým múrom.
Fotka modelu podzemného chrámu Xaghra z múzea Ggantija. Do chrámu Xaghra sa turista nedostane. Lokalita je ohradená vysokým múrom.  (zdroj: Vlado Benčík)

Archeológovia zostali ohromení hojnosťou červeného okru - farbiva. Dôvod, prečo bolo všade tak veľa červeného pigmentu, bol iba jednou zo záhad ktorú potrebovali vedci rozlúštiť, aby vniesli svetlo do pochovávania ľudí chrámového národa.

Predstavte si človeka na pohrebnom obrade. Vošiel z jasného svetla do polotmy, všade naokolo zneli zvuky a ozveny, špliechala voda. Ozývali sa bubny a plačúci a kvíliaci ľudia. Muselo to byť ohromujúce.

Dolichofalická (predo-zadno predĺžená) lebka muža, nájdená v Kamennom kruhu Xaghra, je vystavená v múzeu chrámu Ggantija.
Dolichofalická (predo-zadno predĺžená) lebka muža, nájdená v Kamennom kruhu Xaghra, je vystavená v múzeu chrámu Ggantija.  (zdroj: Vlado Benčík)

Vykopávky v Xaghre odhalili ďalšiu závažnú vec. Ukázalo sa, že dohľad nad pohrebmi nebola jediná úloha kňazov ktorú tu v týchto tmavých podzemných cintorínov mali. Mŕtvych sem privážali nedotknutých a potom ich postupne rozkúskovali. Kňazi ukladali kosti v Xaghre  veľmi zvláštnym spôsobom. Potom čo rozlámali kostru, jednotlivé kosti uložili v pohrebných miestnostiach na špeciálne kopy. Pri skúmaní týchto kostí bol zistený ďalší zaujímavý aspekt pohrebných rituálov chrámového národa. Niektoré kosti boli červené a to dokonca aj v zlomoch. Potom čo mäso zhnilo a kosti rozdelili, kňazi pokryli všetky kosti veľkým množstvom červenej okrovej hliny. Použili okrovú ako symbol krvi, znovuzrodenia človeka.

Xaghra  priniesla ďalší, neočakávaný objav, zbierku posvätných rituálnych bábik. „Toto sú jedny z najvzrušujúcejších objavov aké som vo svojej kariére objavil,“ – hovorí Dr. Stoddart. „Vysvetľujeme si ich tak, že prevzali podobu vývoja života.“ Podľa vedcov tieto figúrky, od tých nahrubo otesaných až po jemne vypracované vyjadrujú cyklus života, od narodenia a nevinnosti po dospelosť a smrť. Kňazi držali tieto figúrky za ich nevyzdobené drieky počas pohrebných rituálov, možno kvôli zvolávaniu bohov, aby dohliadali na mŕtvych. Rozhodujúcim zámerom bolo vyjadriť že počas života sme jednotlivci, no po smrti sme súčasťou spoločenstva, ktoré nikdy nezomrie.

Figúrky používané kňazmi pri pohrebných obradoch boli nájdené v podzemnom chráme Xaghra. Sú vystavené v múzeu chrámu Ggantija.
Figúrky používané kňazmi pri pohrebných obradoch boli nájdené v podzemnom chráme Xaghra. Sú vystavené v múzeu chrámu Ggantija.  (zdroj: Vlado Benčík)

Pokračujúcim výskumom je nám svet chrámového národa stále jasnejší. Elitní kňazi predsedali obradom smrti a starali sa o predkov. Kňazi tiež dohliadali na uskladnenie a distribúciu jedla a usporadúvali veľké hostiny pre svoj klan v časoch hojnosti. Kňazi mali najvyššiu moc, boli pánmi nad životom a smrťou. Viac než tisíc rokov sa im darilo zabezpečiť, aby sa ľudia mali dobre aj v tomto nádhernom, no náročnom prostredí. No potom sa veci odrazu začali obracať na horšie. Nová veda v súčasnosti odhaľuje ako po rokoch hojnosti začali plodiny chrámového národa hynúť. Tvárou v tvár chaosu a možnému hladovaniu sa ľudia vzbúrili. Jedna z najpozoruhodnejších kultúr prehistorickej minulosti stála pred kolapsom.

Okolo roku 2 350 pred n.l. sa odrazu podnebie dramaticky zmenilo k horšiemu. Na hornatý ostrov začali dorážať časté prudké búrky ktoré zmývali vzácnu pôdu hospodárov dolu úbočiami a ohlasovali katastrofu. Hospodári boli nútení prenášať zmytú zem späť na svoje hospodárstva, keďže intenzita týchto búrok sa zväčšovala. Na úbočiach kopcov nemohla byť žiadna pôda, pokiaľ ju fyzicky nepriniesli z údolia späť nahor.

Dôkazy o vyčerpávajúcom opakovaní sa tejto namáhavej práce sa našli na kostrových pozostatkoch ľudí. Na zápästiach sa im opotrebovalo mäkké tkanivo a dochádzalo k vzájomnému treniu kostí. Takže tí ľudia mali bolesti.

No náhle búrky neboli jedinou katastrofou ktoré uvrhla klimatická zmena na ľudí. „Obdobia sa striedali príliš rýchlo, prišlo veľmi vlhké obdobie a vzápätí veľmi suché“- tvrdí Dr. Stoddart. Podnebie bolo čoraz horúcejšie. Vedecká analýza pôdy odhalila tragédiu, ktorá doľahla na chrámový národ. „Keď sa pozrieme na vzorky pôdy zistíme, že v krajine bolo čoraz menej vegetácie, bolo čoraz suchšie a suchšie. V krajine bolo čoraz menej stromov a čoraz viac burinatého porastu. Klimatická zmena skutočne ovplyvnila svet v ktorom žili. No to čo sa stalo v roku 2 300 pred n.l., bolo bezprecedentné. Ich postupy sa ukázali ako neudržateľné a ich kultúra sa nakoniec rozpadla. Má to obrovský význam aj pre našu súčasnosť. Lebo pôda je základom našej civilizácie. Ak nedokážeme vypestovať poľnohospodárske plodiny, sme mŕtvi.“ – hovorí Dr. Maloneová.

„Chrámový národ začal hladovať. Jemná prírodná rovnováha ktorú sa snažili udržať prostredníctvom zvieracích obetí, neustálou drinou a vodnými obradmi, sa narušila. Dôkazy objavené v architektúre chrámu Tarxien ukázali, čo sa dialo potom. V posledných rokoch chrámovej kultúry sa kňazi uzavreli pred bežnými ľuďmi. Vyzerá to tak, že v neskoršom období boli niektoré vchody do chrámu uzavreté. Možno niektoré z enviromentálnych problémov ohrozovali mocenskú pozíciu kňazov. V zúfalej snahe udržať si nadvládu, začali kňazi pred ľuďmi uzatvárať chrámy a s nimi aj zásoby potravín. To bol aj dôvod konca chrámového národa. Možno sa kňazi snažili presadiť svoju autoritu neprimerane. Ak v takom prípade zatlačíte príliš, všetko sa vám môže zosypať ako domček z karát.“ – hovorí Dr. Stoddart.

Dr. Maloneová pridáva – „Keď došlo ku kultúrnej zmene, došlo k nej rýchlo a nastálo. Nebolo cesty späť. Na ostrove Malta tisíc rokov prekvital chrámový národ. Odrazu jeho život a kultúra začali upadať. Spoločnosť sa zrútila, spravovanie potravy a života už asi nebolo tak regulované ako predtým a všetko sa zrejme začalo rozpadať. V dôsledku čoraz slabších úrod upadali ľudia do zúfalstva. Ak žijeme uprostred nejakej kultúry, nikdy nevieme kedy sa blíži ku koncu. Zistili sme že v tomto prípade došlo k náhlej zmene okolo rokov 2 300 pred n.l.

Možno došlo k spoločenskému či rituálnemu kolapsu, k akejsi marxistickej vzbure obyvateľstva. Ľudské pozostatky pochádzajúce z neskorého obdobia chrámovej kultúry odhaľujú znaky tragédie a utrpenia. Na základe vykopaných dôkazov bola zaznamenaná obrovská úmrtnosť detí. Až 50% objavených tiel z obdobia konca existencie chrámového národa patrí deťom, ktoré nedosiahli dospelosť.

Originál rozbitej sochy bohyne z chrámu Tarxien je vystavený v Národnom archeologickom múzeu vo Valette. Horná časť sochy nebola nájdená, bola socha rozbitá úmyselne pri revolúcii?
Originál rozbitej sochy bohyne z chrámu Tarxien je vystavený v Národnom archeologickom múzeu vo Valette. Horná časť sochy nebola nájdená, bola socha rozbitá úmyselne pri revolúcii? (zdroj: Vlado Benčík)
Kópia torza sochy bohyne stojí v chráme Tarxien. Rozbitá vrchná časť sochy sa stratila, jej pôvodná výška bola okolo 3 metrov. Keď zasvätenec vstúpil do chrámu, pohľad na sochu musel byť úžasným zážitkom.
Kópia torza sochy bohyne stojí v chráme Tarxien. Rozbitá vrchná časť sochy sa stratila, jej pôvodná výška bola okolo 3 metrov. Keď zasvätenec vstúpil do chrámu, pohľad na sochu musel byť úžasným zážitkom.  (zdroj: Vlado Benčík)

V priebehu niekoľkých desaťročí chrámová kultúra z ostrova úplne zmizla. Jedna z teórií hovorí, že v dôsledku hladovania boli mnohí nútení migrovať. Možno došlo k migrácii do susedných oblastí, Sicílie a severnej Afriky, keďže ostrovy už neboli schopné uživiť väčšiu populáciu.

V súčasnosti sa nová dynamická teória snaží vysvetliť ako a prečo došlo k takej radikálnej a dynamickej zmene. Niektorí vedci sú presvedčení, že nejaká veľká kataklyzmatická udalosť mohla uvrhnúť ekosystém planéty do chaosu. Dôkazy o tom nachádzajú v dendochronológii, vede, zaoberajúcej sa určovaním veku stromov pomocou letokruhov.

Jonn McAneney ukazuje na vzorke dreva zo stromu malé letokruhy. Tie naznačujú, že strom v roku 2 350 pred n.l. veľmi trpel.
Jonn McAneney ukazuje na vzorke dreva zo stromu malé letokruhy. Tie naznačujú, že strom v roku 2 350 pred n.l. veľmi trpel. (zdroj: fotka je z TV seriálu – „Posvätné miesta sveta – Malta“)

V roku 2 354 pred n.l. sa na tomto strome objavuje tento zvláštny vzor. Keď sa pozrieme na túto vzorku vidíme, že letokruhy začínajú byť také malé, že ich už ani voľným okom nevidno. To naznačuje že strom veľmi trpel. Podobná anomália sa objavuje aj v stromoch po Európe, okolo roku 2 350 pred n.l. . Presne v tom čase keď chrámový národ trpel v dôsledku extrémnej klimatickej zmeny. Zmena podnebia bola extrémna, dramatická. Jeden scenár naznačuje že vybuchla obrovská sopka, ktorá vystrelila k oblohe obrovské mraky popola, čím pripravila vegetáciu o slnečný svit a ľudí o jedlo. No niektorí astrofyzici, vrátane Jonna McAneneyho, predkladajú aj inú možnosť. Druhá možnosť ako sa dostal do vzduchu prach, môže byť spojená s dopadom vesmírneho telesa. Možno sa vo vnútornom Slnečnom systéme objavila obrovská kométa ktorá sa rozpadla na viac častí. Nárazy meteorov by priniesli prílivové vlny, zemetrasenia a padajúci popol. Príbeh o Gilgamešovi, mýte z tretieho tisícročia pred n.l., hovorí o temnote a zmätku: „Na horizonte sa vynoril čierny oblak. Boh hromu dunel a bohovia búrky tiahli ponad hory a krajinu. Všetko sa zahalilo do čiernej.“

Objavilo sa niečo čo vyvolalo zmenu, ako napríklad to, že zem bola bombardovaná troskami z vonkajšieho vesmíru. Chrámová kultúra nebola jediná ktorá zanikla. V tých časoch sa zrútili aj ranné civilizácie v Mezopotámii a Egypte. Výskumy DNA ukazujú, že v Európe a v Ázii začali ľudia migrovať v obrovských počtoch. Možno utekali pred katastrofou. DNA ukazuje, že množstvo migrantov trpelo jednou z najpustošivejších chorôb aké ľudstvo pozná, morom. V tom istom storočí keď skolaboval chrámový národ, zomrel v Eurázii na túto chorobu každý štvrtý človek. Ak by sa mor dostal aj na Maltu, úplne by ostrov zničil.

Objav v Kamennom kruhu Xaghra by mohol vrhnúť svetlo na to, čo sa stalo v posledných rokoch chrámovej kultúry. Našlo sa tu viacero faktorov ktoré by mohli naznačovať zrútenie spoločnosti. Jedným z dôkazov môže byť aj zámerné zničenie veľkej sochy v chráme Tarxien. Došlo tu k explózii spoločenského poriadku.

Čo môže byť dramatickejšie než vyvrátenie spoločenských objektov ktoré kedysi tak dobre fungovali a zmeniť ich na niečo iné, zničené a bez moci. Niekedy okolo roku 2 300 pred n.l. chrámová kultúra náhla skončila. Klimatická zmena, erózia pôdy a hladomor prinútili týchto mierumilovných ľudí opustiť svoje domovy a chrámy a už nikdy sa nevrátiť.

Malta je živý starobylý príbeh o tom, čo sa môže stať aj v súčasnom svete. Žiadna kultúra netrvá naveky, kultúry sú v podstate nestabilné. Objavia sa, sú na vzostupe, upevňujú sa, ochabujú a potom zmiznú. Môžu sa spustiť procesy v pozadí ktoré vedú k takýmto extrémne pozvoľným krízam a je extrémne náročné urobiť čokoľvek, kým nie je neskoro. Naša vlastná kultúra je dnes rovnako krehká. Súčasná civilizácia znečisťuje planétu, atmosféru, svetové oceány. K čomu to povedie? Nikdy sa nemenil zemský ekosystém tak rýchlo ako dnes. Globálne otepľovanie, klimatické zmeny, nadmerné využívanie zdrojov, ...s tým súvisiace migrácie, to všetko môže zahubiť našu civilizáciu rovnako ako skazonosný dopad asteroidu.

Neexistuje jednoznačná zhoda, čo nakoniec spečatilo osud chrámového národa Malty. No jedna vec je istá, náš moderný svet by si mal z posvätných miest Malty a ich príbehu zrútenia vziať poučenie. Možno na základe poznatkov o tejto pozoruhodnej civilizácii budeme schopní katastrofe predísť, alebo možno opäť nie.  

(Ospravedlňujem sa za dlhý text, keby som však niečo vynechal, obraz o spoločnosti chrámových ľudí by nebol ucelený).

Pohľad z vnútra chrámu Hagar Qim na malý skalnatý neobývaný ostrovček Filfla ležiaci asi 5 km južnejšie od zbytku súostrovia Malta. Kedysi tvoril s Maltou jednu pevninu, bola to bájna Atlantída?
Pohľad z vnútra chrámu Hagar Qim na malý skalnatý neobývaný ostrovček Filfla ležiaci asi 5 km južnejšie od zbytku súostrovia Malta. Kedysi tvoril s Maltou jednu pevninu, bola to bájna Atlantída?  (zdroj: Vlado Benčík)

Je magická Malta zvyškom Atlantídy? V ďalšom blogu prinesiem dôkazy, že aj táto alternatíva má právo na život.

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu