Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu?

O čom sa píše v zvitkoch, prečo boli ukryté v jaskyniach, kto ich tam priniesol a prečo?

Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Ak máte možnosť vybrať sa do sveta, Kumrán by rozhodne nemal chýbať vo vašich cestovateľských itinerároch.

Na východ od Jeruzalema sa hornatá krajina zvažuje. Cesta po ktorej sa pohybuje naše auto klesá až o 1 200 metrov k najnižšiemu bodu na zemi, Mŕtvemu moru. Jeho hladina je oproti hladine Stredozemného mora až o 400 metrov nižšie. Naľavo míňame Jericho, vpredu v opare sa črtá sám Jordán a – akoby to bola fatamorgána – aj Moabské vrchy.

Mŕtve more pri pohľade od Kumránu.
Mŕtve more pri pohľade od Kumránu. (zdroj: Vlado Benčík)

Biblia nám hovorí, že niektoré z najdramatickejších príbehov sa odohrali v jaskyniach tejto skalnatej oblasti medzi Júdskou plošinou a Mŕtvym morom. Tu, v spaľujúcej horúčave vyprahnutej púšte, môžeme si predstaviť Dávida, ako uteká pred hnevom kráľa Saula a hľadá útočisko v horských jaskyniach, a Ježiša, ako odmieta Satanove pokušenia. Júdska púšť už tisíce rokov ukrýva svoje tajomstvá v piesku. V roku 1947 ich však náhodne objavil mladý beduínsky pastier. Objavom zvitkov od Mŕtveho mora sa začala fascinujúca cesta zo súčasnosti do minulosti. Radikálne zmenila naše chápanie starovekých dejín a náboženstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Júdska púšť pri Mŕtvom mori je svojim spôsobom neskutočne krásna.
Júdska púšť pri Mŕtvom mori je svojim spôsobom neskutočne krásna.  (zdroj: Vlado Benčík)

Júdska púšť je považovaná za najpodivnejšiu púšť sveta, možno aj preto, že zohráva v dejinách ľudstva významnú úlohu. Máloktorá púšť je taká malá, hornatá a popraskaná, tak blízka a zároveň tak vzdialená od ľudskej civilizácie.

Národný park Ein-Gedi s rozlohou 25 km štvorcových je bohatý na rozmanitú flóru. Nachádza sa na východnej hranici Judskej púšte, na pobreží Mŕtveho mora.
Národný park Ein-Gedi s rozlohou 25 km štvorcových je bohatý na rozmanitú flóru. Nachádza sa na východnej hranici Judskej púšte, na pobreží Mŕtveho mora.  (zdroj: Vlado Benčík)
Kúzelná oáza Ein-Gedi má jedinečnú históriu, podľa židovskej tradície sa do jaskýň v Ein-Gedi ukryl budúci izraelský kráľ Dávid pred kráľom Saulom, ktorý ho chcel zabiť.
Kúzelná oáza Ein-Gedi má jedinečnú históriu, podľa židovskej tradície sa do jaskýň v Ein-Gedi ukryl budúci izraelský kráľ Dávid pred kráľom Saulom, ktorý ho chcel zabiť.  (zdroj: Vlado Benčík)
Východ slnka nad Mŕtvym morom pri pohľade z oázy Ein-Gedi.
Východ slnka nad Mŕtvym morom pri pohľade z oázy Ein-Gedi. (zdroj: Vlado Benčík)

Objavenie zvitkov od Mŕtveho mora

Príbeh hovorí, že Muhammad adh-Dhibo, čiže Muhammad Vlk, pastier z beduínskeho kmeňa Ta'amire, hľadal stratenú kozu. Medzi vápencovými skalami, severovýchodne od Mŕtveho mora, neďaleko ruín Kumránu, narazil na jaskyňu v pukline strmého svahu. Keď hodil do jaskyne kameň v nádeji že zviera vyplaší, ozval sa zvuk rozbíjajúcej sa nádoby. Zvuk „obletel“ celý svet ako najväčší archeologický objav 20. storočia - zvitky od Mŕtveho mora. Obsahujú najstaršie biblické texty na svete, sú o tisíc rokov staršie ako iné rukopisy na svete. Tie najstaršie zápisy boli napísané 200 rokov pred narodením Krista.

SkryťVypnúť reklamu
Jaskyňa č.1. v ktorej boli v roku 1947 objavených prvých sedem zvitkov (dnes chránených v Izraelskom národnom múzeu) je vzdialená od ruín Kumránu asi 2 km, nie je prístupná turistom.
Jaskyňa č.1. v ktorej boli v roku 1947 objavených prvých sedem zvitkov (dnes chránených v Izraelskom národnom múzeu) je vzdialená od ruín Kumránu asi 2 km, nie je prístupná turistom.  (zdroj: Wikipedia)

Beduín prenikol do jaskyne a narazil na niekoľko veľkých hlinených nádob neobyčajného tvaru. Väčšina z nich bola prázdna, ale keď skontroloval všetky nádoby zistil, že niektoré z nich sú neporušené a zapečatené. Keď tieto nádoby otvoril, na svoju veľkú ľútosť zistil, že sú v nich len časom sčernalé zvitky zabalené v látke. Jeden z nich s hebrejským textom, dlhý 7,43 metra, pochádza z 2. storočia pred Kristom. Je na ňom zaznamenaný takmer celý príbeh Izaiáša zo Starého zákona. To však chlapec samozrejme nevedel.

Najskôr sa naľakal a ušiel, no na druhý deň sa do jaskyne vrátil aj s priateľom. Niekoľko neporušených krčahov odniesli domov, budú ich používať na nosenie vody. A odniesli domov aj časť kožených zvitkov, aj tie mohli byť pre domácnosť užitočné, možno si z nich urobia remienky na topánky. Beduínski chlapci nemali ani poňatia, že práve našli najväčší biblický poklad všetkých čias.

SkryťVypnúť reklamu
Keramické nádoby v ktorých boli uložené zvitky zabalené do ľanového plátna sú vystavené v Svätyni knihy Izraelského národného múzea.
Keramické nádoby v ktorých boli uložené zvitky zabalené do ľanového plátna sú vystavené v Svätyni knihy Izraelského národného múzea.  (zdroj: Wikipedia)

O nejaký čas neskôr, Muhammad adh-Dhibo spolu so svojimi spoločníkmi priniesol zápisky do Betlehema k miestnemu obuvníkovi Chalílovi Iskanderovi Šahínovi, prezývanému Kando, ktorý tiež obchodoval so starožitnosťami. Kando sa zaujímal o zvitky a poslal beduínov hľadať ďalšie. Na jeho radosť sa vrátili s ďalšími rukopismi - v roku 1947 ich bolo spolu sedem. Beduíni nemali predstavu o ich skutočnej hodnote, a tak štyri z nich predali Kandovi a ďalšie tri jeho konkurentovi, obchodníkovi menom Faydi Salahi. Kando zasa predal svoje zvitky arcibiskupovi Atanáziusovi Ješuovi Samuelovi, predstavenému sýrskeho kláštora svätého Marka v Jeruzaleme, údajne za 24 libier šterlingov. Informácie o ďalších troch zvitkoch sa dostali k Eleazarovi Lipovi Sukenikovi, vedúcemu Katedry archeológie Hebrejskej univerzity, ktorý sa okamžite rozhodol overiť pravosť a význam nálezov.

SkryťVypnúť reklamu

Sukenik odišiel s arménskym sprostredkovateľom do Betlehema k obchodníkovi so starožitnosťami - Salahimovi. Bol šokovaný, keď rozvinul zvitky a uvidel pred sebou rukopisy. Sukenik vo svojom denníku spomína:

"Keď som začal rozbaľovať jeden zo zvitkov, triasli sa mi ruky. Prečítal som niekoľko viet. Boli napísané v krásnej biblickej hebrejčine. Jazyk bol podobný jazyku žalmov, ale samotný text mi bol neznámy. Hľadel som a hľadel a potom som si uvedomil, že som mal tú česť pozrieť sa na rukopis v hebrejčine, ktorý nikto nečítal viac ako dvetisíc rokov."

Prvých sedem zvitkov, ich krátka história

Rok 1948: Prvé tri zvitky, tie ktoré sa dostali do rúk metropolitu Samuela (z kláštora Marka), sú:

kompletný text Knihy proroka Izaiáša (Starého zákona), takzvaný Zákon Spoločenstva a komentár ku Knihe proroka Habakuka. Štvrtý zo zvitkov, ktorý patril kláštoru svätého Marka, sa najprv nedal rozbaliť kvôli jeho krehkosti. Neskôr bol identifikovaný ako aramejské dielo parafrázujúce časti knihy Genezis a bol nazvaný Apokryf o Genezis.

Sukenik kúpil ďalšie tri zvitky (Vojna Synov svetla proti Synom temnoty, Zvitok ďakovných piesní a druhý exemplár Knihy Izaiáša) a čiastočne ich vydal.

Rok 1949: Vojna na Blízkom východe prinúti metropolitu Samuela prepašovať štyri zvitky, tie ktoré kúpil v Jeruzaleme, do Ameriky, do sýrskej cirkvi v New Jersey.

Rok 1954: Metropolita Samuel dáva do Wall Street Journal inzerát na predaj štyroch zvitkov. Yigael Yadin, syn profesora Sukenika, reaguje na inzerát a s pomocou amerického sprostredkovateľa zakúpi všetky štyri zvitky pre štát Izrael za 250 000 dolárov.

Rok 1965: Na uskladnenie a výskum všetkých siedmich zvitkov od Mŕtveho mora, ktoré boli nájdené ako prvé, bola v Jeruzaleme postavená, ako súčasť Izraelského múzea - Svätyňa knihy. Každoročne ju navštevujú milióny turistov.

Svätyňa knihy v Jeruzaleme svojim tvarom má pripomínať vrchnák na hlinených nádobách, v ktorých boli zvitky v jaskyni ukryté.
Svätyňa knihy v Jeruzaleme svojim tvarom má pripomínať vrchnák na hlinených nádobách, v ktorých boli zvitky v jaskyni ukryté.  (zdroj: Wikipedia )

Ďalšie objavy zvitkov

Keď sa rozšírila správa, že sedem nájdených zvitkov obsahuje biblické texty a iné staroveké náboženské spisy a že sú mimoriadne cenné, začalo sa v oblasti Mŕtveho mora nové pátranie. Strhla sa „zvitková horúčka“, počas ktorej odborníci a miestne kmene súťažili, kto a koľko zvitkov nájde. Boli to práve beduíni, ktorí urobili najvýznamnejšie objavy. V priebehu deviatich rokov bolo objavených v blízkom okolí Kumránu ďalších desať jaskýň so starovekými rukopismi. Medzi obrovským množstvom vzácnych originálnych rukopisov známych ako „Kumránske rukopisy“ sa nachádza niekoľko takmer úplných textov, ako aj viac ako 15 tisíc fragmentov. Spolu obsahujú 981 textov v rôznom stupni zachovania, napísaných najmä na pergamene z kozej alebo ovčej kože v hebrejčine a grécko-aramejčine. Väčšina z nich bola spísaná medzi rokmi 200 pred Kristom až 68 rokov po Kristovi, keď bol Kumrán, počas židovského povstania, zničený Rimanmi. Po roku 68 už kumránske jaskyne neboli používané.

Pohľad na jaskyne č.4. a 5. ktorá sú k ruinám Kumránu, sídlisku Esejcov, najbližšie.
Pohľad na jaskyne č.4. a 5. ktorá sú k ruinám Kumránu, sídlisku Esejcov, najbližšie.  (zdroj: Vlado Benčík)

Úspešné archeologické vykopávky sa uskutočnili aj v ďalších oblastiach pozdĺž západného pobrežia Mŕtveho mora, v jaskyniach Wadi Murabbaat, Ein-Gedi, v rokline Hepher a v pevnosti Masada. Fragmenty rukopisov sa našli aj na iných miestach Judskej púšte. Dnes sa tieto dokumenty často označujú ako Zvitky od Mŕtveho mora.

Mapa s miestami nálezov zvitkov v okolí Mŕtveho mora.
Mapa s miestami nálezov zvitkov v okolí Mŕtveho mora.  (zdroj: Wikipedia)

Prečo sú zvitky od Mŕtveho mora také vzácne?

Jedinečnosť zvitkov je napríklad v tom, že obsahujú najstaršie záznamy prakticky všetkých biblických kníh, známych dnes ako Starý zákon. Obsahujú rukopisy každej jednej biblickej knihy, ako sú: Kniha proroka Izaiáša, Kniha proroka Jeremiáša, Deuteronomium, Žalmy, Genesis a Exodus a iných, s výnimkou knihy Ester. Dovtedy sa za najstaršiu verziu Starého zákona považovala kompletná verzia pochádzajúca z roku 890 po Kristovi! Zrazu prišli texty, ktoré siahali až do obdobia druhého storočia pred Kristom a preniesli svet o 11 storočí bližšie k časom, keď sa zaznamenané udalosti naozaj odohrávali. Vďaka týmto pozoruhodným nálezom sa výrazne obohatili naše poznatky o židovskej spoločnosti v helenistickom a rímskom období, ako aj o počiatkoch rabínskeho judaizmu a raného kresťanstva.

Množstvo zvitkov je dostupných on-line, o ich sprístupnenie sa postaralo ich digitalizáciou Izraelské národné múzeum spolu s vyhľadávačom Google. Pokiaľ viete hebrejsky, Knihu proroka Izaiáša a texty ďalších zvitkov si môžete prečítať v origináli na:

http://dss.collections.imj.org.il/isaiah

Môžu zvitky prezradiť kto ich napísal a ukryl v jaskyniach?

Odkiaľ sa mohla táto úžasná knižnica v kumránskych jaskyniach vziať? Kto a prečo zanechal zvitky pod ochranou tmavých jaskynných priestorov? Vedci sa pokúsili nájsť odpoveď na túto otázku v ruinách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti jaskýň, medzi blízkymi vápencovými útesmi. Prázdny pozemok v strede areálu bol z troch strán obklopený budovami. Na štvrtej strane bol cintorín a medzi ním a námestím bol kamenný plot, aby sa nečistota z cintorína nepreniesla na posvätné námestie. Stála tu centrálna jedáleň, kuchyňa a špajza, dva veľké rituálne bazény (mikve). V jednej z miestností sa našli stoly s nízkymi lavicami a atramentovými nádobami; na niektorých z nich sa našli zvyšky atramentu. Väčšina vedcov sa domnieva, že zvitky tvorili knižnicu sekty Esejcov, ktorá žila v Kumráne. Iní tvrdia, že väčšina rukopisov nájdených v Kumráne patrila do knižnice Druhého chrámu v Jeruzaleme. Zrejme ich z Jeruzalema odviezli ešte pred zničením Chrámu a uložili ich u Esejcov. A len malá časť rukopisov nájdených v Kumráne vznikla v miestnom skriptoriu.

Pohľad na ruiny Kumránu, sídla komunity Esejcov, z dronu. Na obrázku vpravo vidíme kaňon, v stene ktorého sú s jaskyne č.4. a 5.
Pohľad na ruiny Kumránu, sídla komunity Esejcov, z dronu. Na obrázku vpravo vidíme kaňon, v stene ktorého sú s jaskyne č.4. a 5.  (zdroj: Wikipedia)
Ruiny Kumránu s vyznačením rozmiestnenia priestorov a ich používania.
Ruiny Kumránu s vyznačením rozmiestnenia priestorov a ich používania.  (zdroj: Wikipedia)

Vedci predpokladajú, že Kumrán bol domovom sekty Esejcov, o ktorej sa zmieňujú starovekí historici, napríklad Flavius. Duchovná komunita Esejcov vznikla v 2. storočí pred Kristom. Esejci boli síce židovskou sektou uznávajúcou Sväté písmo, ale neuznávajúcou autoritu Jeruzalemského chrámu. Sekta Esejcov patrila k najhlasnejším kritikom vmiešavania sa do náboženských záležitostí zo strany svetskej moci. Svoj nesúhlas vyriešili odchodom do púšte v Kumráne, aby boli bližšie k Bohu. Ich kalendár mal 364 dní a bol vytvorený na základe pohybu Slnka. Líšil sa od uznávaného židovského lunárneho kalendára. Ten môže trvať 353 až 355 dní v jednoduchom roku a 383 až 385 dní v priestupnom roku, keď sa pridá mesiac navyše. Esejci sa riadili iným kalendárom a preto nechodili na púte do Jeruzalema. Nasledovníci „Učiteľa spravodlivosti“ žili na púšti v chudobných komunitách. Vyznačovali sa asketickým životom, celibátom a vykonávaním rituálov, z ktorých niektoré pripomínajú rituály prvých kresťanov. Delili sa o plody vlastnej práce, dvakrát denne sa očisťovali vykonávaním rituálnych omývaní, študovali Sväté písmo, prepisovali ho a meditovali o ňom. Esejci sa považovali za jediných pravých veriacich, všetci ostatní podľa nich prepadli falošnej viere a neresti. Pripravovali sa na blížiaci sa koniec sveta, na príchod Mesiáša, na záverečný boj medzi silami Svetla a Temnoty pod vedením „Učiteľa spravodlivosti“.

Ruiny komunity Esejcov v Kumráne.
Ruiny komunity Esejcov v Kumráne. (zdroj: Vlado Benčík)
Ruiny komunity Esejcov v Kumráne.
Ruiny komunity Esejcov v Kumráne.  (zdroj: Vlado Benčík)
Ruiny komunity Esejcov v Kumráne.
Ruiny komunity Esejcov v Kumráne.  (zdroj: Vlado Benčík)
Ruiny komunity Esejcov v Kumráne.
Ruiny komunity Esejcov v Kumráne.  (zdroj: Vlado Benčík)
Ruiny rituálneho kúpeľa mikva v Kumráne s dvomi schodiskami. Jedným znečistení vstupujú do kúpeľa a druhým, po očistení, vystupujú.
Ruiny rituálneho kúpeľa mikva v Kumráne s dvomi schodiskami. Jedným znečistení vstupujú do kúpeľa a druhým, po očistení, vystupujú.  (zdroj: Vlado Benčík)
Ruiny rituálneho kúpeľa mikva v Kumráne.
Ruiny rituálneho kúpeľa mikva v Kumráne.  (zdroj: Vlado Benčík)
Prevažná časť vedcov predpokladá, že časť zvitkov napísali Esejci v kumránskom skriptóriu. Ostatné zvitky boli prinesené z jeruzalemského Druhého chrámu a schované v jaskyniach pred Rimanmi.
Prevažná časť vedcov predpokladá, že časť zvitkov napísali Esejci v kumránskom skriptóriu. Ostatné zvitky boli prinesené z jeruzalemského Druhého chrámu a schované v jaskyniach pred Rimanmi.  (zdroj: Ilustrácia z filmu)
Zvitky boli ukryté v jaskyniach na okolí Mŕtveho mora pravdepodobne pred Rimanmi počas Prvej židovskej vojny (66 – 73 n.l.)
Zvitky boli ukryté v jaskyniach na okolí Mŕtveho mora pravdepodobne pred Rimanmi počas Prvej židovskej vojny (66 – 73 n.l.) (zdroj: Ilustrácia z filmu.)

Čo je obsahom najznámejších zvitkov, ktoré sa nachádzajú v Izraelskom národnom múzeu v Jeruzaleme.

Kniha proroka Izaiáša

Veľký zvitok Izaiáša je jedným z pôvodných siedmich zvitkov od Mŕtveho mora objavených v Kumráne v roku 1947. Je najväčší (dlhý 734 cm) a najzachovalejší zo všetkých biblických zvitkov a jediný, ktorý je takmer kompletný. V 54 stĺpcoch sa nachádza všetkých 66 kapitol hebrejskej verzie biblickej Knihy Izaiáš. Pochádza približne z roku 125 pred n. l. a je tiež jedným z najstarších zvitkov od Mŕtveho mora, približne o tisíc rokov starší ako najstaršie rukopisy hebrejskej Biblie, ktoré svet poznal pred objavením zvitkov.

Fotka 1.– 4. stĺpca Knihy Izaiáša z jej digitalizácie Izraelským národným múzeom
Fotka 1.– 4. stĺpca Knihy Izaiáša z jej digitalizácie Izraelským národným múzeom (zdroj: Vlado Benčík)

Okrem toho sa medzi zvitkami od Mŕtveho mora nachádza približne dvadsať ďalších kópií Izaiáša, ako aj šesť pešarim (sektárskych diel) založených na tejto knihe. Izaiáš sa často cituje aj v iných zvitkoch.

Význam Knihy Izaiáš je v súlade s mesiášskym presvedčením Spoločenstva (komunity Esejcov žijúcej v Kumráne), keďže Izaiáš (žijúci v Judskom kráľovstve v 8. storočí pred n. l.) je známy svojimi proroctvami o súde a úteche a svojimi víziami o konci dní a príchode Božieho kráľovstva.

Viaceré proroctvá, ktoré sa objavujú v Knihe Izaiáš, sa stali základnými kameňmi židovsko-kresťanskej civilizácie. Azda najznámejším z nich je Izaiášova vízia všeobecného mieru na konci dní: "A prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje kopije na vinárske nože; národ nepozdvihne meč proti národu, nikdy viac nepoznajúc vojnu".

Zákony Spoločenstva (predtým nazývané „Príručka disciplíny“)

Dielo známe ako "Zákony Spoločenstva" sa považuje za kľúč k pochopeniu spôsobu života púštnej komunity Esejcov. Stanovujú inštrukcie pre „Majstra“ komunity a rozličných jeho podriadených. Špecifikujú aj princípy správania sa a trestov za porušovanie princípov. Napríklad „každý kto oklamal, bude sa kajať šesť mesiacov“. Zákony Spoločenstva sa zaoberajú takými témami, ako je prijímanie nových členov, pravidlá správania pri spoločnom stolovaní, a dokonca aj teologickými zásadami. V rukopise sa píše, že všetci členovia Spoločenstva (Esejci) sa musia zhromaždiť (v Kumráne?) v treťom mesiaci a obnoviť svoju zmluvu s Bohom. Takéto zhromaždenia sa konali v mesiaci Sivan, na ktorý pripadá sviatok Šavuot.

Fotka 1.– 3. stĺpca Zákonov Spoločenstva z ich digitalizácie Izraelským národným múzeom
Fotka 1.– 3. stĺpca Zákonov Spoločenstva z ich digitalizácie Izraelským národným múzeom (zdroj: Vlado Benčík)

Zákony vytyčujú pre Spoločenstvo hlavný cieľ, tým je plnenie príkazov daných Bohom prostredníctvom Mojžiša a prorokov, láska k všetkých Synom svetla a nenávisť k Synom tmy. Kumrán bol domovom Synov svetla. Zákony im prikazujú preklínať každého, kto sa odkloní od Tóry. V Zákonoch sa stretávame aj s pojmom Mesiáš. Členovia Spoločenstva „kráčajúci po ceste dokonalosti“ sú povinní horlivo sa pridržiavať zákona, „až kým nepríde prorok a Mesiáši Árona a Izraela“. (majú to byť dvaja odlišní Mesiáši, z ktorých jeden pochádza z línie Árona a druhý z línie Izraela, t.j. Dávida a Šalamúna?). Mesiáš na seba vezme hriechy a bolesti ľudí a prinesie im spásu.

Zvitok, napísaný v hebrejčine medzi rokmi 100 až 75 pred Kristom, sa našiel v dvanástich exemplároch. Exemplár vystavený vo Svätyni knihy, ktorý je takmer kompletný a dnes už aj digitalizovaný, bol objavený medzi prvými siedmimi zvitkami v roku 1947.

Chrámový zvitok

Chrámový zvitok bol objavený v roku 1956 v jaskyni č.11, ktorá sa nachádza asi dva kilometre severne od ruín Kumran. Rukopis je napísaný v hebrejčine a pochádza z neskorého obdobia Druhého chrámu (prvá polovica prvého storočia n. l.) Objavili sa aj ďalšie dve kópie toho istého diela ( v jaskyniach 4. a 11.) Väčšina vedcov sa domnieva, že všetky tri rukopisy sú kópiami pôvodného diela, ktoré vzniklo v krajine Izrael po roku 120 pred Kristom.

Chrámový zvitok pozostáva z 18 pergamenových listov, z ktorých každý má tri alebo štyri stĺpce textu. Celková dĺžka zvitku je 8,146 metra; je to teda najdlhší zvitok, aký bol kedy objavený v kumránskych jaskyniach. Jeho druhá polovica - vnútorná časť zvitku - je zachovaná lepšie ako prvá.

Fotka 23. – 25. stĺpca Chrámového zvitku z jeho digitalizácie Izraelským národným múzeom
Fotka 23. – 25. stĺpca Chrámového zvitku z jeho digitalizácie Izraelským národným múzeom (zdroj: Vlado Benčík)

Chrámový zvitok je vlastne určitým druhom Tóry, čiže Knihy zákonov. Obsahuje podrobnosti o Božích pokynoch, ktoré dostal Mojžiš na hore Sinaj, týkajúcich sa okrem iného aj stavby a prevádzky chrámu. Chrámový komplex, ako je opísaný v zvitku, mal byť usporiadaný do troch sústredných štvorcových dvorov, ktoré mali pripomínať tábor Izraelitov na púšti. Tak ako stánok stál v strede izraelského tábora, aj utopický Chrám mal stáť v strede vnútorného nádvoria, v jeho blízkosti mal byť oltár na zápalné obety a ďalšie predmety, ktoré mali vyžarovať jeho svätosť na celý židovský národ a krajinu Izrael, ako to robil stánok v čase putovania Izraelitov po púšti.

Mnohí bádatelia stále pripisujú Chrámový zvitok komunite Esejcov žijúcej v Kumráne. Iní však odmietajú akúkoľvek súvislosť s kumránskou komunitou a tvrdia, že dielo vzniklo v určitých kňazských kruhoch a že zvitok ukryli v jaskyni kňazskí zelóti počas svojho úteku z Jeruzalema pred jeho zničením Rimanmi v roku 70 n. l.

Komentár ku Knihe Habakuka

Tento výnimočne dobre zachovaný zvitok je kľúčovým zdrojom poznatkov o duchovnom živote odľahlej kumránskej komunity. Komentár k Habakukovi je relatívne kompletný zvitok (dlhý 1,48 m) a jeden zo siedmich pôvodných zvitkov od Mŕtveho mora objavených v roku 1947 v kumránskych jaskyniach. Interpretuje prvé dve kapitoly biblickej knihy proroka Habakuka a pozostáva z 13 stĺpcov napísaných hebrejsky. Zvitok bol datovaný do druhej polovice prvého storočia pred Kristom.

V tomto diele sú verše biblickej Knihy proroka Habakuka  (žil okolo roku 600 pred Kristom) prepisované odsek po odseku v pôvodnom poradí. Každý odsek je doplnený komentárom.

Fotka 1. – 3. stlpca Komentár ku Knihe Habakuka z jej digitalizácie Izraelským národným múzeom.
Fotka 1. – 3. stlpca Komentár ku Knihe Habakuka z jej digitalizácie Izraelským národným múzeom. (zdroj: Vlado Benčík)

V komentároch sa spracúvajú dve hlavné témy. Jedna sa týka vnútornej náboženskej politiky Jeruzalema a chrámového kňazstva a druhá dôsledkov príchodu Rimanov (v diele nazývaných Chaldejci alebo Kittim) na historickú scénu. Ako vo väčšine diel tohto žánru, ani tu sa nespomínajú historické osobnosti menom, ale sú tu narážky na také osoby ako "Učiteľ spravodlivosti", "Podlý kňaz", "Muž lži" a iné, ktorých presnú totožnosť sa zatiaľ nepodarilo zistiť.

Medený zvitok

Jedným z rukopisov, ktorý sa  našiel v kumránskej jaskyni č.3 je Medený zvitok, akási staroveká mapa pokladov, v ktorej sú uvedené desiatky skrýš zlatých, strieborných a ďalších cenných náboženských predmetov. Zatiaľ čo ostatné texty sú napísané atramentom na pergamene alebo zvieracích kožiach, tento kuriózny dokument obsahuje hebrejské a grécke písmená vyryté do medeného plechu - možno, ako niektorí teoretizujú, aby lepšie odolali plynutiu času. Medený zvitok používa netradičný slovník a zvláštny pravopis a opisuje 64 podzemných úkrytov. Mnohé sú priamo v Jeruzaleme a ďalšie sú roztrúsené po celej krajine. Ak sú čísla vo zvitku presné, celková hmotnosť predmetov by mala dosahovať 65 ton striebra a 26 ton zlata. Žiadna zo skrýš popísaných na zvitku nebola doteraz nájdená.

Medený zvitok skladajúci sa z troch navzájom znitovaných častí je datovaný do obdobia rímskej invázie v 68 roku n.l. Je vystavený v jordánskom múzeu v Ammáne.
Medený zvitok skladajúci sa z troch navzájom znitovaných častí je datovaný do obdobia rímskej invázie v 68 roku n.l. Je vystavený v jordánskom múzeu v Ammáne. (zdroj: Wikipedia)

Prečo Esejci ukryli zvitky v jaskyniach a nikdy sa k nim nevrátili? Príčinou môže byť apokalypsa, ktorá rozrušila Svätú zem.

V kumránskej jaskyni č.1. sa možno našiel nález, ktorý prináša odpoveď na otázky. Okrem iných, tu sa našiel aj Vojnový zvitok, ľudovo známy ako "Vojna Synov svetla proti Synom tmy".

Vojnový zvitok je jedným zo siedmich pôvodných zvitkov od Mŕtveho mora, objavených v Kumráne v roku 1947. Obsahuje 19 stĺpcov (pôvodne ich bolo najmenej dvadsať), z ktorých sa zachovalo prvých 14 - 19 riadkov (z najmenej 21 - 22). Dielo je napísané v hebrejčine a datuje sa na koniec prvého storočia pred Kristom alebo na začiatok prvého storočia nášho letopočtu.

Fotka 1.-3. stĺpca Vojnového zvitku po jeho digitalizácii Izraelským národným múzeom.
Fotka 1.-3. stĺpca Vojnového zvitku po jeho digitalizácii Izraelským národným múzeom.  (zdroj: Vlado Benčík)

Tento zvitok opisuje apokalyptickú vojnu na konci sveta medzi "Synmi svetla" (členmi Spoločenstva) pod vedením "Kniežaťa svetla" (nazývaného aj Michal, archanjel) a "Synmi temnoty" (prezývka pre nepriateľov Spoločenstva), ktorým pomáha národ nazývaný Kittim (Rimania? ), na čele ktorého stojí Belial. Konfrontácia mala trvať 49 rokov, mala sa skončiť víťazstvom "Synov svetla" a obnovením chrámovej služby. Vojnový zvitok opisuje bojové zostavy, zbrane, vek účastníkov a vojenské operácie, pričom vychádza z helenistických a rímskych vojenských príručiek.

Vojnový zvitok skutočne odráža politické napätie v Judei medzi Rimanmi a Židmi. Hospodársky a náboženský útlak ktorému čelili Židia v rímskej provincii Judea prerástol do krvavých represálií, ktoré vyústili v roku 66 n.l. do vzbury Židov a k takzvanej Prvej židovskej vojne. Povstalci zlikvidovali rímsku posádku a vyhlásili nezávislosť Judei. Povstanie sa šírilo ako lesný požiar. Rimania vyslali 60-tisícovú armádu, aby porazila povstalcov. Obsadzovali mesto za mestom a zabíjali státisíce Židov.

V roku 68 prišiel na rad aj Kumrán, centrum komunity Esejcov  premenili Rimania na ruiny. Potvrdzujú to archeologické vykopávky, stopy po požiari a nájdené rímske strely. Môžeme predpokladať, že práve toto bola tá apokalypsa, ktorú Esejci očakávali. To bola možno tá príčina, pre ktorú boli zvitky ukryté neďaleko sídla kumránskej komunity. Esejci ukryli zvitky pred vpádom Rimanov. No ale prečo ich neskôr z jaskýň nevyzdvihli, kde sa Esejci z Kumránu podeli?

Vykopávky na jeruzalemskom pahorku Sion dokazujú, že Esejci opustili Rimanmi rozrušený Kumrán a vrátili sa do rodného Jeruzalema. Aká tragická chyba, Rimania obsadili a zničili aj Jeruzalem, padol v 70. roku, dva roky po zničení Kumránu.

Najdlhšie Rimanom odolávala pevnosť Masada, nedobytné orlie hniezdo pri Mŕtvom mori. Masada je obrovská skala s veľkou rovnou plošinou namiesto vrcholu. Týči sa z rozpálených kameňov púšte pri južnejšej časti Mŕtveho mora asi dvadsať kilometrov na juh od oázy a kibucu Ein-Gedi a asi šesťdesiat kilometrov na juh od jaskýň v Kumráne, kde sa našli slávne zvitky. Menšia pevnosť tu stála už 150 rokov pred n.l., pevnosť prestaval a zdokonalil v rokoch 37-31 pred n.l. kráľ Herodes Veľký.

Po celom obvode skalného kopca Masada sú takmer kolmé strmé svahy. Plošina na vrchole, na ktorej stála pevnosť, má rozmer asi 600 x 300 metrov.
Po celom obvode skalného kopca Masada sú takmer kolmé strmé svahy. Plošina na vrchole, na ktorej stála pevnosť, má rozmer asi 600 x 300 metrov.  (zdroj: Vlado Benčík)

Archeológovia našli pod závalmi steny budovy označovanej ako synagoga fragmenty siedmich biblických zvitkov, kópií tých zvitkov, ktoré našli aj v Kumráne (Genesis, dva exempláre knihy Levitikus, Deuteronómium, Ezechiel a dva exempláre Žalmov).

Nájdené zvitky v neprístupnej horskej pevnosti Masada potvrdzujú dramatický vývoj. Znamená to, že v Masade, pred jej dobytím Rimanmi, boli aj Esejci.

Prečo prišli Esejci do pevnosti najnenávidenejšieho tyrana Judei?

K momentu vypuknutia povstania vládca Herodes bol mŕtvym a jeho pevnosť zakonzervovaná. V rímskych análoch je uvedené, že počas povstania Masadu obsadili krutí judejskí extremisti, volali ich Zelóti. Nazvali ich podľa kindžala ktorý skrývali v odevoch. Preslávili sa tým že zabíjali rímskych vojakov priamo na uliciach a strácali sa v dave. Na začiatku povstania Zelóti dobyli Masadu. Archeológovia objavili v Masade mikvu (židovský rituálny kúpel), dokázalo sa že bola vybudovaná počas povstania. Je podobná tým, ktoré našli v Kumráne. Esejci sa kúpali 2x za deň, uprostred púšte.  Pri masadskej mikve je dlhý zastrešený priestor, presne taký bol pri mikve v Kumráne. Tak sa našla odpoveď na otázku, odkaľ prišli povstalci, ktorí boli tu na vrchole Masady. Podľa názoru vedcov, v Masade okrem Zelótov boli aj Esejci, ktorí tu po zničení Kumránu našli útočisko. Na vrchole Masady prijímali všetkých utečencov.

Ruiny pevnosti Masada v ktorej sa našli biblické zápisky.
Ruiny pevnosti Masada v ktorej sa našli biblické zápisky.  (zdroj: Vlado Benčík)
Pohľad z Masady smerom k Mŕtvemu moru. Tam dole stál jeden zo štyroch rímskych táborov, ktorými bola Masada obkľúčená.
Pohľad z Masady smerom k Mŕtvemu moru. Tam dole stál jeden zo štyroch rímskych táborov, ktorými bola Masada obkľúčená.  (zdroj: Vlado Benčík)
Na tomto mieste Rimania vybudovali násyp až k hradbám Masady. Pomocou útočnej veže s baranidlom sa im podarilo rozbúrať hradby a dobyť Masadu.
Na tomto mieste Rimania vybudovali násyp až k hradbám Masady. Pomocou útočnej veže s baranidlom sa im podarilo rozbúrať hradby a dobyť Masadu.  (zdroj: Vlado Benčík)

No horská pevnosť sa ukázala byť nie až takou bezpečnou, ako dúfali Esejci. Masada bola miestom dramatického posledného boja. V 73 roku n.l. rímska armáda pevnosť dobyla. Keď Rimania vstúpili do pevnosti, našli tu uprostred spálených budov 960 mŕtvych mužov, žien a detí. Podstúpili dobrovoľnú smrť. Iba dve ženy a päť detí prežilo ukrytých v nádrži na vodu a potom vyprávali, čo sa stalo. Viac som o tom písal v blogu:  

https://blog.sme.sk/vladimirbencik/cestovanie/criepky-z-krajiny-kde-sa-to-vsetko-zacalo-izrael-cast-1-3-zem-zaslubena-kanaan

Našlo sa logické vysvetlenie, prečo sa Esejci nevrátili do jaskýň k ukrytým zvitkom, ktorým pripisovali taký obrovský význam. Poslední žijúci Esejci zahynuli na Masade, vzácne biblické texty ukryté v jaskyniach preležali 2000 rokov. 

Vedci sú presvedčení, že jaskyne ešte nevydali všetky svedectvá. Predpokladajú, že doteraz bola objavená iba časť biblických textov a tie najdôležitejšie stále čakajú na odhalenie. Čo ak sa nachádzajú v nejakej súkromnej zbierke alebo vo vatikánskom tajnom archíve? Čo nám v tomto smere prinesie budúcnosť?

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  374x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu