Keďže pre naše masovokomunikačné prostriedky je v týchto dňoch hlavnou témou osud 500- eurových očkovacích poukážok pre seniorov, na informovanie o iných záležitostiach, nie je priestor. O dianí sa v zahraničí sa dozviete oveľa viac z médií našich českých susedov. Na stránke www. novinky.cz sa dočítate aj o hlasovaní, ktoré prebehlo v stredu 1. decembra na pôde Valného zhromaždenia OSN.
Veľkou väčšinou hlasov bola prijatá Jeruzalemská rezolúcia, podľa ktorej je jediným platným pomenovaním Chrámovej hory v Jeruzaleme jej moslimský názov al-Haram aš-Šaríf (arabsky - Vznešená svätyňa). Valné zhromaždenie tak poprelo kresťanské a židovské väzby na Chrámovú horu. Za návrh bolo 129 krajín, proti hlasovalo 11 krajín, vrátane Česka a Maďarska. Slovensko sa zaradilo medzi 31 krajín, ktoré sa zdržali hlasovania. Prečo?
Vôbec nie som na našich zástupcov v OSN hrdý, naozaj majú až tak veľké medzery v histórii? Alebo dôvody straty „chrbtovej kosti“ má Slovensko iné? Veľmi stručne pripomeniem históriu, pomôžem si českou Wikipediou, slovenská je stručnejšia:
„V roce 996 př. n. l. zbudoval izraelský král Šalamoun na vrcholu hory Moria, kde měl Abraham obětovat Izáka, Chrám.“ (Wikipedia.org).
Babylončanmi zničili prvý (Šalamúnov) chrám a neskôr bol Rimanmi zničený aj druhý židovský chrám na Chrámovej hore.
Kresťania veria, že na Chrámovej hore, nechal v období Byzantskej ríše Konštantín Veľký postaviť malý kostol, nazvaný Chrám svätého Cyrila a svätého Jána, neskôr zväčšený a premenovaný na Chrám Svätej múdrosti.
"Počátky islámu jsou spojeny s působením arabského proroka Mohameda († 632) na Arabském poloostrově." (Wikipedia.org).
Až v rokoch 685 - 691 nášho letopočtu Kalif Abd el Malik postavil na chrámovom návrší islamský Skalný dom a Mešitu al-Aksa.
Počas križiackeho obdobia, v roku 1104, Skalný dom bol zverený Augustiánom, ktorí ho zmenili na kostol a Mešita al-Aksá sa stala kráľovským palácom Baldwina I.
Po dobytí Jeruzalema Saladinom, v roku 1187, sa Skalný dom a al-Aksá stali opäť moslimskými svätyňami.
Kladiem si otázku: „Ako môže byť jediným platným pomenovaním chrámového návršia s tak bohatou históriou iba jej moslimský názov, keď časový rozdiel medzi vznikom šalamúnovho chrámu a vznikom moslimského islamu je 1600 rokov? Ako môže byť jediným platným pomenovaním chrámového návršia iba jej moslimský názov, keď stavba moslimskej svätyne sa oneskorila za židovským chrámom až o 1687 rokov? Kde zostali väzby kresťanstva na Chrámovú horu“.
Nie je prijatie Jeruzalemskej rezolúcie ďalším krôčikom na ceste islamizácie Európy a dokonca celého sveta ? Slovensko rezignovalo?