Áno, na svete je mnoho utrpenia, bolesti a krutosti, ale myslím si, že je to niečo ako výživný substrát. Náš Stvoriteľ si dal naň ceduľku „Zem“ a pestuje v ňom rastlinky, ktorým hovorí „Ľudia“ a polieva ich z krhličky s nápisom „Nadej“. Možno vám to znie infantilne, ale narýchlo vymyslené podobenstvá sú také.
Odvtedy ako vznikol Vesmír, vznikli aj sily, ktoré ho držia pokope. Preto musia byť protichodné a majú škálu od strany pozitívnej až po stranu negatívnu. I z hľadiska emocionálneho posudzovania je to také isté. Svetlo a temnota, krutosť a láskavosť, choroba a zdravie, život a smrť ...
A z tohto substrátu ľudstvo vyrastá, hoci jeho korene berú výživu aj zo smútku, bolesti a nešťastia. Ale, aspoň čo sa môjho názoru týka, každým znovuzrodením, alebo v podobenstve – vyklíčením, sme my ľudia lepší, múdrejší a láskyplnejší. A ak nie – znovu trpíme, plačeme, ubližujeme, máme strach zo zla, z bolesti, zo smrti ...
Hovorí sa tomu Karma, alebo môžem povedať, že Vesmír smeruje ku komplexnosti, alebo to nazvem, že Evolúcia.
Sloboda je hlavne o možnosti, že mám na výber, z ktorej perspektívy sa pozerám na svet a aké činy som sa rozhodol vykonať. A či túto slobodu dokážem dopriať všetkým, lebo však moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného.
Jedna vec je, byť naplnený pocitmi šťastia a spokojnosti, keď vám „ide karta“ a vnímať svoj život z tejto pozície. A v tomto prípade je Vesmíru jedno, či ste politik, liečiteľ, maliar či sériový vrah.
A druhá vec je, keď vám telo rozožiera choroba a pre bolesti nedokážete zaspať. Keď zistíte, že doterajší spôsob života bola len séria zlých rozhodnutí, ktorých následkom bolo, že ste prišli doslova o všetko. Keď máte pocit ako posledný preživší stroskotanec na neobývanom ostrove a váš život sa scvrkne na jedinú otázku: „Byť či nebyť?“
Keď človek zakúsi oba tieto protipóly, až vtedy zistí čo znamená slovo „NÁDEJ“ a slová ako „Dobro“ či „Zlo“ prestanú dávať zmysel.
Len malá retrospektíva ...
Nejaký čas mohol mať Hitler a jeho spoluhráči dojem, že im „ide karta“. Boli zrejme spokojní a šťastní a ich činy boli v súlade s ich myslením. Podobných ľudí ako on bolo v histórii neúrekom. Dobyvatelia, kolonisti, otrokári, diktátori ...
Napríklad aj Putin a jeho uctievači môžu mať ten istý dojem, ale história, ako povedal Mark Twain, sa neopakuje, ona sa rýmuje. Zakaždým sa nájde dostatočné množstvo ľudí z opačného pólu, ktorí majú dosť odvážnej nádeje na to, aby nastolili rovnováhu síl a poučili všetkých ostatných, i keď len svojím utrpením a smrťou, že „zajtra“ bude lepšie.
To takzvané „Zlo“ a „Dobro“, obrazne povedané, sa zmiešalo v jednom hrnci a je dosť ťažké rozlíšiť čo bolo dobré a čo zlé v každom jednom čine ktoréhokoľvek človeka, ktorý bol či už na strane dobra, alebo na strane zla, alebo bol len obyčajnou obeťou pri činnosti jedných či druhých. No konečný výsledok bol vždy rovnaký: Pokrok.
Vnímam rozdiely ako žili moji starí rodičia, ktorí sa narodili na začiatku minulého storočia, potom ako žili moji rodičia narodení v 30 rokoch minulého storočia, ako žijem ja a ako žijú deti mojich detí.
Život ľudstva ako celku sa neustále zlepšuje vo všetkých oblastiach a možnosti, akým spôsobom prežívať svoj život, sa neustále rozširujú. Myslím, že keby sme my ľudia žili v niečom takom, ako je tá biblická rajská záhrada, kde nebolo zlo, boli by sme doposiaľ len ako malé, naivné a ešte aj hlúpe deti.
Nádej a snaha byť lepší, múdrejší a láskyplnejší mení tento svet.
Nie je to boj medzi silami Dobra a Zla.
