Vianoce

Vidím to podobne ako to napísal Sam Wollaston v The Guardian.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Vianoce majú niečo spoločné s prebujneným konzumom. Obžerstvo, chamtivosť, lenivosť, závisť, hnev..., je smiešne, ako sviatok, ktorý má byť o narodení Krista, spojil toľko kresťanských hriechov.“

Nie že by som nemal Vianoce rád, ale tie naozaj krásne mi pripadali len vtedy, keď boli moje deti malé a ja som sa snažil, aby boli ešte krajšie než som ich mal ja, ako dieťa.

Prežíval som tieto sviatky rôzne a vo veľmi rôznorodej spoločnosti. V kasárenskej jedálni spolu so stovkou iných vojakov, alebo vo dvojici s iným vojakom počas hliadky, v kruhu jednej rodiny a po rozvode zas v inom kruhu a v inej rodine. No tie vlaňajšie som prežil len sám so sebou, bez stromčeka, bez televízie, bez koláčov a na večeru som mal pohanku so sójovými párkami.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tie Vianoce ma zmenili. Alebo som sa zmenil ja a tie pustovníckym spôsobom strávené sviatky mi len ukázali, že čo som zač a ako to mám v hlave usporiadané. Občas ma za to chcel niekto aj poľutovať. Nie že by som o to stál, ale ja si ľútosť i tak nezaslúžim.

Jedným z ľudí, ktorých obdivujem je Reinhold Messner a ten povedal „Strach kráča ruka v ruke s odvahou.“

Je toho mnoho, čoho za začneme báť pri pozornom pohľade do zrkadla a ešte viac strachov nájdeme, keď niekde osamote a v tichu zavrieme oči a ponoríme sa do seba. A ako vždy, záleží len na nás, čo si vyberieme. Či smútok, žiaľ a sebaľútosť, alebo skúsime urobiť niečo, čo sme ešte nikdy pred tým neurobili – vstúpiť na neznáme miesto, vstúpiť dverami, za ktorými môže byť čokoľvek.

Skryť Vypnúť reklamu

Asi všetci máme strach, lebo je to v podstate ľudská emócia. V istom zmysle nás varuje a ukazuje nám, kde sú naše hranice. Ale na druhej strane, je ako strážca, ktorý nám bráni opustiť svoje vlastné väzenie. Nechce dopustiť, aby sme si užívali slobodu a s tým spojený pôžitok zo skutočného zažívania svojho života.

Strach je niečo ako matematická rovnica, ktorú by sme mali vyriešiť, lebo nám ju dalo naše vnútro, či duša ako úlohu, za ktorú získame kredity v podobe ľahšieho nádychu, bezstarostného úsmevu a rozplynutia sa hmly, ktorá nám bránila vo výhľade na ten úžasný svet okolo nás. Aj keď riešenie všetkých tých rovníc je v mnohom komplikované, správny výsledok je vždy rovnaký. Je to odvaha.

Skryť Vypnúť reklamu

Moje vlaňajšie osamelé Vianoce som si vybral sám. Chcel som si to skúsiť bez všetkého toho „pozlátka“ ktorým si tie sviatky rôzne prizdobujú ľudia. Bez toho všetkého čo už som zažil. Chcel som sviatky pokoja a lásky bez kompromisu, len s tým, čo som dostal od svojho Stvoriteľa.

Ďakujem, boli krásne a jedinečné.

Vladimír Hrach

Vladimír Hrach

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Myslím si, že cesta je dôležitejšia než cieľ, lebo cesta nás zmení a čo sme chceli včera, dnes už nemusí byť dôležité. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu