Kľud

Písmo: A- | A+

Neviem ako to teraz máte v živote vy, ale ja mám v poslednej dobe pocit, akoby som bol dieťaťom, ktorému jeho rodičia dávajú len to najlepšie a najkrajšie čo majú práve k dispozícii.

Samozrejme, tak ako to deti bežne robia, občas si sám sebe spôsobujem bolesť, z ktorej mi je do plaču, lebo sa ako neposedné a zvedavé decko púšťam na prieskum sveta naokolo, rozbíjam si pri tom kolená či hlavu, oškieram si lakte a narobím si po tele modriny. No zakaždým ma plač i bolesť rýchlo prejde, keď si v mysli vybavím milujúce náručie svojej Mamy či Otca.

Už si po tých rokoch v tomto živote naplno uvedomujem, že ten kto moje telo obdaroval dušou, je ten najsprávnejší rodič a vždy mi dával nie len to, čo som chcel, ale hlavne všetko čo som potreboval. Už som pochopil, že veľa z toho po čom som tak silne túžil, ale nedostal to, by bolo pre mňa to isté, akoby dali rodičia dieťaťu na hranie ostrý nôž, ktorým by ublížilo sebe, alebo by ohrozilo všetkých naokolo.

Áno, znie to ako klišé. No ja mám pocit, že som konečne zložil niečo ako maturitnú skúšku. Že všetko čo som doposiaľ urobil či neurobil, že to všetko mi dáva zmysel. Nie že by som to rozumovo chápal a vedel si to logicky zdôvodniť, no ten absolútny pokoj čo cítim v duši, je presne tým, čo som od života chcel, to, čo som si doposiaľ len podvedome, ale veľmi naozaj želal.

Lenže želania sú dosť neistá či dokonca zradná záležitosť. Majú tendenciu plniť sa. A keď sa splnia ...

Som len taký maličký kamienok v obrovskej mozaike Vesmíru, no keby som si celkom samoľúbo želal, aby som mal lietadlovú loď, tak v tejto chvíli by stála na tom poli za domom kde bývam. Tým som si istý. Naozaj je to v silách väčšiny ľudí a dokážeme si splniť aj neuveriteľnejšie a absurdnejšie želania.

Lenže súvislosti. Čo s lietadlovou loďou? Bez mora, bez paliva, bez posádky. Bez štúdia na námornej akadémii, bez akýchkoľvek námorníckych skúseností ... A hlavne, bez chuti s niekým bojovať, bez snahy kohokoľvek ohrozovať, alebo mu niečo vnucovať, či manipulovať ním. Čo so želaním, ktorého účelom je uspokojiť len sám seba?

A takto nejako ja vidím rozdiel medzi samoľúbosťou a sebaláskou. Medzi tým čo si želá naše pyšné a chamtivé ego a tým, čo nám našepkáva láska v srdci. Medzi tým čo sa nám deje v tele a v duši, keď nás plní pokoj a kľud a tým, čo cítime keď nás napĺňa frustrácia, hnev, strach, závisť, pýcha, nepokoj ...

Včera som dopočúval audio knižku „Klíčem je klid“. Ryan Holiday v nej vydestiloval múdrosť a pokojným hlasom Onřeje Nováka mi ju predkladal, ako na krásnych tanieroch zo vzácneho porcelánu. K niečomu čo tam spomína som sa dopracoval sám, ale mnohé mi nanovo ukázal, vysvetlil a obohatil príkladmi na osudoch a konaní verejne známych ľudí.

Ten kľud je pre mňa po všetkých stránkach unikátny. Darí sa mi začínať ním takmer každý deň. V tých prvých nádychoch po prebudení je čosi posvätné. Nebudím sa vždy v tej istej posteli a na tom istom mieste. Niekedy vedľa mňa spí moja Kráľovná a inokedy spím sám, no zakaždým mi spolu s kyslíkom do tela prúdi i Láska. Naplno si vďačne uvedomujem, že žijem, že milujem, že som milovaný. A v tej chvíli mám všetko. Už nič viac nepotrebujem.

Viem si predstaviť, že by som takto ležal a cítil sa až do konca sveta. Ale mám dušu dieťaťa a o chvíľu ma napadne kopec iných vecí ... Napríklad sa pritúliť k tomu krásnemu, hodvábne teplému ženskému telu vedľa mňa, alebo si ísť zacvičiť, alebo že treba začať pracovať, niečo si prečítať, dať si dobrú kávu a chutné raňajky, ísť sa túlať voňavým lesom a počúvať ticho prerušované len spevom vtákov ...

Skrátka, užívať si spokojne život, láskyplne ho zdieľať a plniť si srdce Láskou až kým neprekypí a nezaleje celé moje telo. A potom aj všetko a všetkých naokolo ...

Skryť Zatvoriť reklamu