<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Vladimír (Miro) Jurík</title>
    <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Čo som si zapamätal z litovského jazyka</title>
      <description>Litovský jazyk sa výrazne odlišuje od ostatných jazykov a je dosť ťažký. Mali sme tu párkrát hodinu litovčiny, ktoré nám aspoň trochu pomohli sa zorientovať. No podstatne viac som tu používal ruštinu, angličtinu a slovenčinu, tak sa na mňa toho až tak veľa z litovčiny nenalepilo. No len tak pre zaujímavosť uvediem pár slovíčok a krátkych viet, ktoré som tu občas používal. V tomto jazyku som naozaj amatér, tak prípadne chyby sa môžu vyskytnúť. V zátvorkách uvádzam približnú výslovnosť.</description>
      <guid isPermaLink="false">5783d306-a37b-412a-911c-9bbed3315df0</guid>
      <pubDate>Wed, 19 Nov 2008 09:12:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/nezaradene/co-som-si-zapamatal-z-litovskeho-jazyka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Beirut - Nantes</title>
      <description>Venované trom litovským sestrám, v podaní ktorých som prvýkrát počul túto pieseň. Začo im pekne ďakujem.</description>
      <guid isPermaLink="false">aaf8d94a-b879-4f4e-b674-a58c6d1a3a13</guid>
      <pubDate>Tue, 18 Nov 2008 08:11:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/nezaradene/beirut-nantes</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kernave - litovska Troja (fotografie)</title>
      <description>Uzemie dnesneho Kernave bolo osidlene uz pred 10 000 rokmi. Kernave bolo prvym hlavnym mestom Litvy. Prva pisomna zmienka o tomto meste pochadza z roku 1279 ako majetok Triadenisa, ktory bol litovskym velkovojvodom. Nachadzal sa tu aj velky hrad. Podla legendy sa tu nachadza podzemna chodba, ktorá spaja Kernave s mestami Trakai, tu by mala koncit branou zo striebra a Vilnius – zo zlata. Dnes je to male mestecko, ktoreho archeologicke nalezisko je zapisane do svetoveho kultuneho dedicstva UNESCO. Viac o tomto mieste - Kernave (na internetovej stranke UNESCO)</description>
      <guid isPermaLink="false">32091061-5a7e-48f4-9b3a-749ba6610e0d</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Nov 2008 08:11:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/cestovanie/kernave-litovska-troja-fotografie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krizovy vrch v Litve (fotografie)</title>
      <description>Kryziu kalnas (Krizovy vrch) sa nachadza par kilometrov od mesta Siauliai. Pozoruhodny je tym, ze na malom kopci sa nachadza velke mnozstvo krizov, rozneho tvaru, veku a velkosti. Presny pocet krizov neviem. Ked som sa to snazil zistit, dozvedel som sa rozne udaje a to od 10 tisic az po 100 tisic. Tak tazko povedat. Prve krize sem priniesli uz v 19. storoci, po povstani proti Rusku. Za cias minuleho rezimu boli krize nicene, ale aj postupne nahradene novymi. Teraz je Kryziu kalnas putnickym miestom. Toto miesto som nenavstivil. (ako jedine o ktorom pisem na mojom blogu) Za ochotne poskytnutie fotografii dakujem kamaratke Marte.</description>
      <guid isPermaLink="false">b9f455be-98ac-428d-b12d-9963a8c74a71</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Nov 2008 09:13:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/cestovanie/krizovy-vrch-v-litve-fotografie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Trakai - hrad na ostrove (fotografie)</title>
      <description>Niekedy koncom septembra sme sa vybrali do mesta Trakai, ktore sa nachadza 25 kilometrov od hlavneho mesta Litvy - Vilnius. Po dlhsej dobe sme mali pekne pocasie. Takmer by sa dalo nazvat letnym.</description>
      <guid isPermaLink="false">206454a3-0990-43a3-94ea-5f7db76f136b</guid>
      <pubDate>Sat, 08 Nov 2008 06:09:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/cestovanie/trakai-hrad-na-ostrove-fotografie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Duny na Kurskej kose</title>
      <description>Dalsie fotografie.</description>
      <guid isPermaLink="false">5d9e260f-a073-45bf-b931-e05444dbaace</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Oct 2008 07:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/cestovanie/duny-na-kurskej-kose</link>
    </item>
    <item>
      <title>Oktober pri mori - Kurska kosa</title>
      <description>Pred par dnami sme sa s kamaratom Matom vybrali na Kursku kosu. Je to poloostrov v Baltskom mori, dlhy priblizne 100 km a siroky 3 km. Rozdeleny je priblizne na polovicu. Vychodna cast patri Litve a zapadna do Kaliningradskej oblasti {Rusko}. My sme boli v tej litovskej casti, v mestecku Nida, asi 2 km od ruskych hranic. Na vylet sme si navarili velky hrniec pohanky a kilo masa – nieco na kozacky sposob. Fotopribeh zacinam v meste Klaipeda, odkial sa treba na Kursku kosu odviest trajektom.</description>
      <guid isPermaLink="false">7d2ce11f-87d6-4d3c-8eb1-4dc222c16b2d</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Oct 2008 07:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/cestovanie/oktober-pri-mori-kurska-kosa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sid Vicious - My Way</title>
      <description>Sid Vicious - My Way</description>
      <guid isPermaLink="false">b5a66e8a-1159-484c-aba9-d8996368db12</guid>
      <pubDate>Mon, 01 Sep 2008 13:15:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/nezaradene/sid-vicious-my-way</link>
    </item>
    <item>
      <title>Moja prax v rómskej osade</title>
      <description>Ako študent som pred pár rokmi absolvoval prax v komunitnom centre, ktoré funguje v Huncovciach na pomoc Rómom. Huncovce sú dedinka medzi Kežmarkom a Popradom. K tejto praxi som sa dostal cez jeden projekt. Spolu so mnou tam bola moja kolegyňa z Alma mater, Stanka. Prax trvala týždeň. Ako to už u študentov býva, bol to skôr príjemný oddych ako niečo povinné, nepríjemné a hodné nepekne znejúceho slova prax.</description>
      <guid isPermaLink="false">24519d73-d062-494c-9435-b69c514fab05</guid>
      <pubDate>Fri, 18 Jul 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/spolocnost/moja-prax-v-romskej-osade</link>
    </item>
    <item>
      <title>Respecta - Krovostok, alebo aj takto Moskva rapuje</title>
      <description>S tvorbou Krovostoku som sa prvý stretol približne pred rokom.Spočiatku som treky týchto moskovských raperov počúval so smiechom - ich texty sú prešpikované cynickým humorom, novátorskými slovnými spojeniami,originálnou reflexiou súčasnosti aj 90-tych rokov/banditských to čias/. V rámci získavania prehľadu o hudobnom dianí v dnešnom Rusku, táto šialená formácia určite za zmienku stojí. Kombinácia dobrého zvuku a provokatívnych textov /miestami poriadne vulgárnych/ v ich podaní mi učarila. Zdravstvujte deti, achujevšie v seti!</description>
      <guid isPermaLink="false">6b48f53b-51d1-4dd0-ab8e-724e2f5fbfe6</guid>
      <pubDate>Mon, 14 Jul 2008 12:04:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/spolocnost/respecta-krovostok-alebo-aj-takto-moskva-rapuje</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mirkova maliarska tvorba (výber z diela, 90-te roky)</title>
      <description>Boh ma obdaril veľkým talentom :)</description>
      <guid isPermaLink="false">b60cd6d1-b04c-49db-995d-4d27438940bc</guid>
      <pubDate>Thu, 03 Jul 2008 11:13:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/sukromne/mirkova-maliarska-tvorba-vyber-z-diela-90-te-roky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rómska hymna</title>
      <description>Hymna Rómov - Opre Roma (Hor sa, Rómovia), známa aj pod názvami Romale, čhavale a Gelem, Gelem, (prípadne Delem, Delem a Geľom, geľom) má korene v pôvodnej ľudovej piesni balkánskych Rómov. V roku 1968 režisér Alexandar Petrovič použil jej melódiu vo filme Nákupca peria. V roku 1971 pieseň upravil Jarko Jovanovič. Za rómsku hymnu ju vyhlásili v roku 1971 na 1. Medzinárodnom zjazde Rómov v Orpingtone vo Veľkej Británii.</description>
      <guid isPermaLink="false">0c78710b-4f89-4d37-a268-cef2c35fa468</guid>
      <pubDate>Sun, 15 Jun 2008 12:14:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/kultura/romska-hymna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Traja blogeri hosťovali v Simpsonovcoch</title>
      <description>Aj Donko, Tony a Izidor si zahrali v tomto kultovom animovanom seriály. Všetci traja sú náhodou kamaráti.</description>
      <guid isPermaLink="false">6f2a5e5d-c156-4cff-92f3-7f44950fc720</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Jun 2008 22:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/sukromne/traja-blogeri-hostovali-v-simpsonovcoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>Súčasní úspešní ľudia z rodiny Rómov</title>
      <description>V tomto článku venujem pozornosť známym ľuďom s rómskym pôvodom. Určite väčšina nevie, že aj Bill Clinton má rómsky pôvod.</description>
      <guid isPermaLink="false">5f2035b0-6eef-46ba-a995-7d32470517b6</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Jun 2008 17:19:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/spolocnost/sucasni-uspesni-ludia-z-rodiny-romov</link>
    </item>
    <item>
      <title>videoklip - Dobrý den radare</title>
      <description>Túto pieseň naspievala v roku 2007 ministerka obrany ČR Vlasta Parkanová s Jánom Vyčítalom. Pripravila to ako darček pre Georga Busha. Určite sa potešil a po návrate do USA sa začal učiť po česky.</description>
      <guid isPermaLink="false">9c4dfcbc-f664-414a-bbdb-4782316f69e4</guid>
      <pubDate>Mon, 12 May 2008 08:10:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/spolocnost/videoklip-dobry-den-radare</link>
    </item>
    <item>
      <title>videoblog - História radaru v Česku (dĺžka trvania 22 minút)</title>
      <description>Dokument začína úprimnými slovami Scotta Rittera, bývalého hlavného zbrojného inšpektora OSN a dôstojníka amerického námorníctva (viac v dokumente).</description>
      <guid isPermaLink="false">a1cd81f6-3e4f-43e7-a41c-35444230ca9b</guid>
      <pubDate>Sun, 11 May 2008 19:21:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/spolocnost/videoblog-historia-radaru-v-cesku-dlzka-trvania-22-minut</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mike Dudikoff, demokracia a dobro všeobecne (Okovy moci)</title>
      <description>Dudikoff udrel teroristu tou pažbou do temena. Zlosyn, maskovaný kuklou, vykríkol a zviezol sa na chodník. Úsmev jeho svetlovlasého premožiteľa bol posledným, ktorý na tomto svete videl. Bola to dobrá smrť, lepšia než mnohé iné, prichádzajúce za iných okolností či diagnóz. Mike-a však chcel zabiť aj ďalší, o čosi zákernejší nepriateľ- strieľal na Mike-a z bezpečia svojho úkrytu, Mike preto veľmi rýchlo a odvážne vbehol do inkriminovanej budovy, v jednej z miestností našiel fľašu s vysokohorľavým obsahom a zhotovil zápalnú fľašu, koktejl Molotova, dalo by sa povedať, a následne tento produkt hodil do miestnosti, odkiaľ ten špinavec strieľal.</description>
      <guid isPermaLink="false">53c7f416-2e46-4017-889d-8ebe24eb253a</guid>
      <pubDate>Sat, 03 May 2008 15:01:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/nezaradene/mike-dudikoff-demokracia-a-dobro-vseobecne-okovy-moci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odhalenie pôvodu Rómov</title>
      <description>Práce snažiace sa o vedecké poznanie Rómov, vychádzajú už vyše dvesto rokov (je pozoruhodné, že autorom jednej z prvých monografií - „Cigáni v Uhorsku“ - z roku 1775-1776 bol evanjelický kňaz zo Spiša Samuel Augustini ab Hortis)...</description>
      <guid isPermaLink="false">4e0c0d3c-d848-401d-bc17-46e9ad763405</guid>
      <pubDate>Sat, 19 Apr 2008 11:54:13 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vladimirjurik/spolocnost/odhalenie-povodu-romov</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
