Nedávno som nakúpil v zahraničnej maloobchodnej sieti potraviny . Doma som si všimol, že na účtenke bolo :
- Na úhradu EUR 20,66 Eur
- Karta 22,86 Eur ( čo mi bolo z karty odúčtované )
- Vrátiť Eur 2,20 ( čo mi vrátené n e b o l o )
Oskenoval som to a zaslal aj so screenshotom “banky” na ich nejaký korporátny info e-mail (aj) otázku : Akou formou, kedy, kým mi mali byť vrátené tie 2,20 Eur ?
Nakúpite, zaplatíte na samoobslužnej pokladni, zoberiete účtenku, pípnete ju pri turnikete, aby Vás to pustilo von - a ani Vás nenapadne, že 21. storočí nadnárodná korporácia takto … . )
Dnes mi odpovedali :
Samozrejme, že tú účtenku už v originály nemám ( scan áno ), ale aby som kvôli 2,20 meral cestu do tej konkrétnej predajne je absurdné .
Mám ich “Clubovú” aplikáciu, tak nemôže byť predsa problém poslať mi “dobropis” a informovať, že pri budúcom nákupe to bude odpočítané .
Keď som začal tieto riadky písať, chcel som uviesť niekoľko príkladov, ako sa obchodné siete so zákazníkmi hrajú, ako mačka s myšou, ako zavádzajú, na hranici (?) klamstva a pod .
Nebudem tým strácať čas, len poznámka - keď vidia, ako absurdne klamú a podvádzajú verejní činitelia a “národ” je ticho, prečo by to nerobili aj oni … ?
SOI, príslušné roduverné ministerstvo, Jednota dôchodcov na Slovensku 😊 - GDE ?






