Je verejným tajomstvom, že komunálni politici na juhu Slovenska dlhé roky poberali „celé tony forintov“ výmenou za udržiavanie orbánovských štruktúr. Kontroverzný zákon o dvojitom občianstve, štedré dotácie pre rodiny prvákov, ktorí si zvolili maďarčinu ako vyučovací jazyk, či bezplatné zájazdy do Budapešti spojené s návštevou kultúrno-spoločenských ustanovizní — to všetko bol len vrchol ľadovca. Pod hladinou sa odohrávali podstatne zaujímavejšie finančné aj myšlienkové transfery.
Takáto taktika bola celé desaťročia úspešná najmä v chudobnejších oblastiach na juhu, kde sa však aj dnes po slovensky dohovoríte iba so striedavým úspechom. Občas mi však zostáva rozum stáť nad tým, ako spomínané orbánovské oligarchické praktiky prežívajú na juhu Slovenska až dodnes.
Keď investícia nedáva logiku
Nech sa páči, konkrétny príklad: Minister životného prostredia Tomáš Taraba ohlásil megainvestíciu presahujúcu 20 miliónov eur na vybudovanie čistiarne odpadových vôd v Strede nad Bodrogom. Ide o obec so zhruba 2 500 obyvateľmi v okrese Trebišov, ktorá doslova spĺňa všetky predpoklady na spomínané transfery.
Je pre mňa šokujúce, že si nikto v celoplošných masmédiách nezrátal základnú matematiku: Ministerstvo životného prostredia ide investovať do jednej jedinej obce s väčšinovým zastúpením maďarského obyvateľstva zhruba 10-tisíc eur na jedného obyvateľa. A to všetko v situácii, keď všade vládne nekompromisný imperatív naliehavého šetrenia.
V odôvodnení tejto megainvestície čítame, že jej súčasťou má byť prepojenie viacerých obcí desiatkami kilometrov potrubí. To sa naozaj nenašiel nikto, kto by poukázal na to, že takýto postup nemá patrične logické opodstatnenie? Nechce sa mi veriť, že ani na ministerstve nevedia o iných, modernejších, vhodnejších a ekologickejších spôsoboch čistenia odpadových vôd. Trendy dnes smerujú k tzv. komunitným čistiarňam. Ich hlavnou výhodou je, že voda sa neodvádza do desiatky kilometrov dlhých potrubí, ale vďaka lokalizovaným technológiám s výrazným ekologickým zakotvením zostáva v krajine. Sem patria napríklad systémy koreňových čistiarní, ktoré sú mimoriadne populárne v Rakúsku či Nemecku. V USA dokonca existuje mnohonásobne využitý uzavretý technologický reťazec, ktorý je podstatne lacnejší a efektívnejší než to, čo sa plánuje v Strede nad Bodrogom.
Politická matematika v praxi
Mňa osobne nikto nepresvedčí o tom, že táto megainvestícia nijako nesúvisí s výsledkami predošlých komunálnych a krajských volieb v okrese Trebišov. Tam totiž z ôsmich poslaneckých miest v krajskom parlamente až sedem obsadili nominanti maďarských strán, ktorí sa nijako netaja náklonnosťou k orbánovskej garnitúre.
Pokojne dajme bokom úvahy o „čare osobnosti“ kandidátov, ktorí v trebišovskom okrese dosiahli tento volebný úspech. Nemusíme sa ani príliš zamýšľať nad tým, ako je možné, že týmto skvelým majstrom politického remesla zázračne pribúdajú hlasy tesne pred uzavretím volebných miestností — čo je opakovaná skúsenosť zo všetkých doterajších volieb.
Sústreďme sa na meritum veci: hlboko neproporcionálne favorizovanie vybranej skupiny obyvateľov so zjavným etnickým podtextom.
Až príliš to zaváňa snahou kúpiť si sympatie tých, ktorí svoju výnimočnú akcieschopnosť dokážu prejaviť tak raz za volebné obdobie. Čo na tom, že to robia spôsobom, ktorý vzbudzuje oprávnené pochybnosti o férovosti ich prístupu.
Ledaže by tam, viac než kdekoľvek inde, platil pamätný výrok klasika: „Vyhraj voľby a môžeš všetko.“
