V časoch komunizmu si katolícka cirkev vydobyla výborné renomé a symbolizovala pasívny odpor ku totalite a neslobode. Mnohí väznení biskupi, kňazi či pre režim príliš aktívni laici boli znakom toho, že táto organizácia predstavovala pre nich nebezpečenstvo. Stáli na opačných stranách. A predsa mnohí podľahli tlaku štátu. Niektorí zo strachu o "zadok", niektorí tomu naozaj verili a iní pre kariéru či peniaze. A predsa tu bolo i mnoho takých, ktorí nezradili slobodu, zachovali si tvár i za cenu nemalých strát. Je mi ľúto, že do tejto kategorie nemôžem zaradiť i arcibiskupa J. Sokola.
Nerád by som niekoho v tomto článku súdil, pretože na to nemám oprávnenie. A tiež sa riadim heslom, že nesúď človeka, pokiaľ nechodíš hodinu v jeho topánkach.
Neviem, ako by som sa správal na mieste arcibiskupa Sokola. Neviem. Ale viem jednu vec. Človek má istú zodpovednosť, za to, čo urobí. Sloboda so sebou prináša i zodpovednosť. A tá je v jeho prípade neodškriepiteľná. A u neho je to o to viac, že má zodpovednosť nielen pred Bohom a svojim svedomím, ale i pred svojimi veriacimi v diecéze. A veľmi ma sklamalo, ako sa k tomu postavil. Jedna vec je istá. Ak by sa k tomu postavil ako chlap, zachová si tvár a neklesne v očiach iných. A najhoršie je, že klesne v očiach iných oprávnene. Pod váhou archívnych dôkazov, nemal možnosť ustúpiť. Priznal, že sa predsa len stretával s príslušníkmi Štb. Rodičia ma učili, že niekedy polopravda je ešte horšia ako klamstvo. A presne toho sa dopustil arcibiskup. Niečo povedal a hneď potom to spolovice vyvrátil. Stáva sa nedôveryhodnou osobou. Prečo ta pán arcibiskup nevysvetlí ako to naozaj bolo ? A prečo sa obmedzuje iba na strohé vyhlásenia ? Ak je naozaj nevinný, prečo nepovie, aby sa zriadila nejaká komisia, ktorá to prešetrí ? Neviem, niečo tu nie je v poriadku. To poprvé.
Po druhé. Je škoda, že niekedy je jeho jazyk rýchlejší ako rozum a veľa jeho kontroverzných nediplomatických výrokov (naposledy napríklad chválenie dr. Tisa)spôsobili, že si na ňom médiá zgustnú. Nečudoval by som sa. Vždy im dá príčinu. Môžeme povedať, že to bol jeho súkromný názor. Iste každý má naň nárok. Mal by si však uvedomiť, že reprezentuje celú cirkev ak je biskup a nie iba samého seba. A k tomuto faktu by som na jeho mieste prispôsobil i slovník.
Po tretie. Ak niečo kážem, tak podľa toho i žijem. Ak na jednej strane káže, že proti zlu máme byť nekompromisní, tak potom prečo ku komunistom, ktorí v tej dobe reprezentovali to pomyselné zlo, bol kompromisní ?
A na dôvažok tohoto všetkého sa KBS zachovala tak, ako sa zachovala. Namiesto toho, aby sa k tomu rázne postavila, dala na to takú odpoveď - neodpoveď. Je to vraj jeho vec. Je to jeho vec, ale tým že sa k tomu nepostavila rázne, vlastne povedala : "Nie je to problém, nám to nevadí", znegovala vlastne celé to snaženie podzemnej cirkvi na nenásilný odpor proti boľševikom pred rokom 1989. Kde je tá cirkev, ktorá dokáže vziať zodpovednosť a stane sa svedomím národa ? Takýmto spôsobom iste nie a obávam sa, že táto skostnatelosť je ďalším dôkazom toho, že niečo predsa nie je v poriadku.
Katolícka cirkev sa nesmie stať iba obyčajnou zabudnutou inštitúciu, ktorá nemá nijaký hlas v spoločnosti. Bola by to obrovská škoda. Ale momentálne sa mi zdá, že iba zachrípnuto chrčí a to ma absolútne neteší.
