<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Alena Vojenčiaková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/vojenciakova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Koho máš najradšej?</title>
      <description>Bola som v Baku dokopy 3 týždne aj s cestou a už som si stihla oblúbiť všetky deti, samozrejme niektorých viac, niektorých menej.  Dostala som za úlohu viesť nedeľnú školu  skupinke dievčat vo veku od 13 – 15 rokov, ktoré sa nazývali skrátene JOY, pretože vraj chceli prinášať radosť ľudom navôkol. Zatiaľ ale ešte potrebovali veľa načerpať. Dievčatá mali každá úplne inú povahu, iný prístup k životu, ale spájala ich láska k hudbe a bezodná túžba po láske a priateľstve. A ešte spoločný cieľ zničiť svojho vedúceho na nedeľnej škole v čo najkratšom čase. Hneď pri zoznámení mi hrdo oznámili počet svojich obetí a dosiahnuté medzičasy.</description>
      <guid isPermaLink="false">ae880e58-8524-4223-8077-d476cbab3e94</guid>
      <pubDate>Wed, 12 Mar 2008 14:56:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vojenciakova/lifestyle/koho-mas-najradsej</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako funguje customery satisfaction u Baťu</title>
      <description>Na jeseň som zistila, že všetky moje použiteľné topánky sa po roku behania po svete stali nepoužiteľnými a tak som sa so sestrou jednu krásnu sobotu vybrala nakupovať. Nie som veľmi nákupný typ, radšej nakupujem overené značky a tak sme zamierili do predajne Baťu na Dunajskej.</description>
      <guid isPermaLink="false">685ce932-6530-4548-8564-3d6fbd7a9019</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Mar 2008 09:30:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vojenciakova/nezaradene/ako-funguje-customery-satisfaction-u-batu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hanba – Nehanba?</title>
      <description>Vracala som sa z práce peškom neskoro večer. V jednej uličke šiel oproti mne pán s veľmi zvláštnou vetrovkou. V strede mal akokeby z reflexných pásov spravený dosť veľký kríž. Zrejme si aj v tme všimol môj dooosť skúmavý pohľad a tak, keď sme sa stretli potichunku povedal: „Pochválen...“ Zvyšok som ani nepočula, ponáhľal sa preč. Automaticky som odpovedala: „Naveky amen“, ale už som celú cestu rozmýšľala o tomto stretnutí.</description>
      <guid isPermaLink="false">0fe6a7f0-ad0c-4d5a-86a4-258d18efc177</guid>
      <pubDate>Mon, 04 Feb 2008 08:39:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vojenciakova/nezaradene/hanba-nehanba</link>
    </item>
    <item>
      <title>A vraj za úsmev nič nekúpiš!!!</title>
      <description>V pondelok ráno prišla kolegyňa vysmiata ešte viac ako inokedy a so smiechom nám ostatným rozprávala svoj zážitok z cesty domov. Pochádza z Lysej pod Makytou a takmer každý týždeň cestuje k rodičom. Vo vlaku si k nej prisadla jedna staršia pani a dali sa do reči. Len tak všeobecne a nezáväzne sa porozprávali o počasí, práci, no jednoducho o všetkom, čo prišlo na jazyk. A tak im príjemne ubehol čas. Zrazu pani vytiahla z tašky Activiu a 2 jogurty a dávala ich kolegyni. Tá začala zaskočene odmietať, ale pani nebrala žiadne námietky do úvahy, jednoducho tam jogurty nechala a vystúpila. Všetci sme sa zasmiali a s poznámkami typu „To si si pekne zarobila.“ sme sa vrátili k práci.</description>
      <guid isPermaLink="false">bf13639c-38b2-495b-812b-f8cf0c8a0494</guid>
      <pubDate>Tue, 15 Jan 2008 10:23:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/vojenciakova/nezaradene/a-vraj-za-usmev-nic-nekupis</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
