Od gárd a kanád k parlamentným laviciam
Príbeh Jobbiku sa začal písať v roku 2003, keď ho založila skupina pravicových kresťanských študentov pod vedením Gábora Vonu (Vonovo pôvodné priezvisko bolo Zázrivecs, čo však nebolo dostatočne maďarské, tak si ho oficiálne zmenil). Názov „Jobbik“ je v maďarčine slovnou hračkou, lebo znamená „lepší“ a zároveň „pravý“(myslená strana). Od začiatku sa profilovali ako radikálne nacionalistická, anti-establishmentová a ostro proti-rómska sila.
V tomto ranom období strana hľadala svoju identitu aj v exotických teóriách. Gábor Vona bol fascinovaný turanizmom – teóriou, že Maďari nie sú len „opustení Ugrofíni“, ale potomkovia hrdých bojovníkov zo strednej Ázie. Vona pravidelne navštevoval Turecko, Azerbajdžan a Kazachstan, kde vyhlasoval, že „Turecko je pre Maďarsko dôležitejším partnerom než EÚ“. Dokonca tvrdil, že islam je „poslednou nádejou ľudstva v boji proti globalizmu“. Na kresťanskú pravicovú stranu v Európe to bol vskutku odvážny výrok.
Ich najväčším symbolom sa v roku 2007 stala Maďarská garda. Išlo o polovojenskú organizáciu, ktorej členovia v čiernych vestách s bielymi košeľami a arpádovskými pruhmi pochodovali cez rómske osady. Hoci bola garda v roku 2009 súdne rozpustená, Jobbik to nezastavilo a v roku 2010 prvýkrát zasadol do parlamentu so ziskom takmer 17 % hlasov. Radikalizmus v tom čase nepoznal hraníc – ešte v roku 2012 na jednom z protestov podpredseda strany Előd Novák (ktorý neskôr zo strany odišiel) verejne spálil vlajku Európskej únie.
Veľký obrat: Operácia „Ľudová strana“
Zlom prišiel okolo roku 2014. Gábor Vona pochopil, že ak chce strana niekedy skutočne vládnuť a poraziť Orbána, musí sa zbaviť nálepky „strašiaka“. Spustil proces tzv. néppártosodás (zľudovenie). Jobbik začal:
vylučovať najradikálnejších členov,
čistiť rétoriku od antisemitizmu a rasizmu,
posielať vianočné pozdravy židovským obciam (ktoré ich, mimochodom, odmietli),
prezentovať sa ako moderná konzervatívna alternatíva voči korupcii Fideszu.
Práve v roku 2014 však stranou otriasla jedna z jej najväčších káuz. Europoslanec Béla Kovács bol maďarskými tajnými službami obvinený zo špionáže pre Rusko. V Maďarsku mu odvtedy nikto nepovedal inak ako „KGBéla“. Ukázalo sa, že mal nadštandardné vzťahy s ruskými diplomatmi a jeho manželka mala údajne väzby na ruskú tajnú službu. (Táto kauza sa ťahala roky – v roku 2022 bol Kovács právoplatne odsúdený na 5 rokov väzenia, no medzitým stihol utiecť do Moskvy, kde žije dodnes).
Napriek škandálom premena pokračovala vizuálnym „faceliftom“. Keď sa Vona rozhodol, že strana musí vyzerať milšie, najal si poradcov, ktorí mu poradili „kampaň s milými zvieratkami“. Z billboardov zmizli nahnevaní muži v uniformách a nahradili ich fotky politikov so šteniatkami a mačiatkami. Cieľ bol jasný: ukázať, že členovia Jobbiku nie sú agresívni radikáli, ale citliví ľudia. Maďarský internet si z toho okamžite začal robiť posmech a vzniklo nespočetné množstvo mémov.
S týmto prerodom prišiel aj neuveriteľný obrat v zahraničnej politike – od pálenia vlajky EÚ prešli až k jej „bozkom“. Jobbik sa stal jedným z najväčších zástancov zotrvania v EÚ, pretože v nej videli jedinú ochranu pred Orbánovým vplyvom. Tento názorový obrat o 180 stupňov bol pre voličov taký prudký, že mnohým spôsobil politickú „morskú chorobu“. Napriek tomu táto stratégia v roku 2018 priniesla historický úspech – Jobbik získal 19,06 % hlasov a stal sa najsilnejším opozičným subjektom v Maďarsku.
Rozpad a pád do politického suterénu
Každá radikálna zmena má však svoju cenu. Odklon od extrémizmu spôsobil v strane hlboký rozkol. Časť radikálov, ktorým chýbali čierne uniformy a ostrý slovník, zo strany odišla a založila si vlastný projekt – Mi Hazánk (Naša vlasť), ktorý je dnes v Maďarsku hlavným hlasom krajnej pravice.
Kritický moment nastal pred voľbami v roku 2022. Kedysi „neprijateľný“ Jobbik sa spojil do širokej opozičnej koalície s liberálmi a dokonca aj so socialistami, ktorých roky nenávidel. Výsledok? Totálne fiasko. Voliči Jobbiku toto spojenie nepredýchali a strana stratila státisíce sympatizantov.
Súčasná agónia a boj o prežitie
Dnes, v apríli 2026, je situácia Jobbiku viac než kritická. Strana, ktorá kedysi ašpirovala na zostavenie vlády, sa v prieskumoch pohybuje hlboko pod 5-percentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu. Po neúspešných voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024, kde získali len 0,99 % hlasov, prebrala vedenie nová generácia pod predsedom Bélom Adorjánom.
Čo dnes Jobbik ponúka?
Mzdy na európskej úrovni: Ich vlajkovou loďou bola iniciatíva „Mzdová únia“, ktorou chceli vyrovnať platy v strednej Európe s tými západnými.
Normálne Maďarsko: Heslo, ktorým sa snažia vymedziť voči polarizovanej politike Orbána.
Konzervatívne hodnoty bez extrémov: Dôraz na rodinu, vidiek a suverenitu, ale v rámci EÚ.
Hoci sa Jobbik snažil o „zázrak“ a premenu z extrémistu na slušného konzervatívca, zdá sa, že v maďarskom politickom priestore zostal uväznený v zóne nikoho. Pre starých voličov sú príliš „mäkkí“ a pre tých nových stále nesú bremeno svojej temnej minulosti. Nadchádzajúce voľby tak nebudú len o počte percent, ale o tom, či táto politická legenda definitívne nezanikne v tieni nových lídrov, akým je napríklad Péter Magyar.
