Túto národne-radikálnu stranu založila partia politikov pod vedením Lászlóa Toroczkaiho v júni 2018. Dôvod? Toroczkai a jeho spojenci odmietli smerovanie niekdajšej radikálnej strany Jobbik, ktorá sa v snahe o „vystriedanie Orbána“ začala posúvať do politického stredu a spolupracovať s liberálnou a ľavicovou opozíciou. Pre tvrdé jadro nacionalistov to bola neodpustiteľná zrada. Mi Hazánk sa tak profiluje ako jediná „skutočná“ pravicová opozícia, ktorá bojuje proti „starému režimu“ (Fideszu), ale aj proti „globalistickej opozícii“.
Boj o identitu a digitálny exil
Samotný proces vzniku strany sprevádzala snaha o vybudovanie imidžu nekompromisných obrancov národa. Predseda László Toroczkai nie je v maďarskej politike žiadny nováčik – ako dlhoročný starosta obce Ásotthalom na hranici so Srbskom sa preslávil ako „staviteľ plotu“ počas migračnej krízy v roku 2015.
Zaujímavosťou a zároveň jednou z prvých veľkých kontroverzií strany bolo ich masívne vytláčanie zo sociálnych sietí. V roku 2019 Facebook úplne zmazal Toroczkaiho profil aj oficiálne stránky hnutia z dôvodu porušovania pravidiel o nenávistných prejavoch. Strana to využila vo svoj prospech a prezentovala sa ako obeť „liberálnej cenzúry“ a „technologických gigantov“, čo im upevnilo pozíciu v antisystémovom prostredí.
Kauza skartovačka a útok na „dúhovú propagandu“
Ak Strana dvojchvostého psa (MKKP) bojuje vtipom, Mi Hazánk bojuje vizuálnym šokom. Prvé skutočne masívne celonárodné zviditeľnenie prišlo v roku 2020 prostredníctvom podpredsedníčky strany Dóry Dúró. Tá na tlačovej konferencii pred zrakmi novinárov vložila do skartovačky detskú knihu „Meseország mindenkié“ (Rozprávková krajina je pre všetkých). Kniha obsahovala klasické príbehy, v ktorých však postavy vystupovali ako členovia LGBT+ komunity či etnických menšín.
Dúró vyhlásila, že ide o „homosexuálnu propagandu útočiacu na maďarské deti“. Hoci tento akt vyvolal vlnu pobúrenia v zahraničí aj v budapeštianskych intelektuálnych kruhoch, v konzervatívnom Maďarsku strane raketovo zdvihol preferencie. Dokonca sa hovorí, že tento incident prinútil Orbánov Fidesz ešte viac pritvrdiť v kultúrnych otázkach, aby mu radikáli neodoberali voličov.
Pochody, milície a „cigánska kriminalita“
Ďalšou výraznou a problematickou agendou strany je ich vzťah k rómskej menšine. Mi Hazánk otvorene operuje s termínom „cigánska kriminalita“, ktorý je v slovenskom aj maďarskom právnom prostredí vnímaný ako vysoko kontroverzný až rasistický.
Strana nadviazala na tradíciu zakázanej Maďarskej gardy a v roku 2019 založila Národnú légiu (Nemzeti Légió). Ide o polovojenskú organizáciu, ktorá má podľa nich „udržiavať poriadok“ a „učiť ľudí disciplíne“. Jedna z ich najväčších káuz sa odohrala v meste Törökszentmiklós, kde po vražde miestneho obyvateľa zorganizovali pochod „za verejný poriadok“. Akcia bola vnímaná ako zastrašovanie rómskej komunity, pričom polícia musela nasadiť stovky ťažkoodencov, aby zabránila stretom.
Program „tvrdej ruky“
Program strany je zostavený z bodov, ktoré sú pre bežného európskeho politika nepredstaviteľné, no Mi Hazánk ich komunikuje s absolútnou vážnosťou:
Obnovenie trestu smrti – strana ho navrhuje pre vrahov detí a brutálnych recidivistov.
Zákaz „LGBT+“ propagandy – úplné odstránenie témy zo škôl a verejnoprávnych médií.
Segregácia v školstve – hovoria o „oddelení neprispôsobivých detí“, čo kritici označujú za etnickú segregáciu.
Vystúpenie z EÚ (Huxit) – ak sa únia nereformuje na zväz suverénnych národov bez „bruselského diktátu“.
Revízia Trianonu – hoci nežiadajú okamžitú zmenu hraníc silou, pravidelne organizujú spomienkové akcie, kde spochybňujú legitimitu povojnového usporiadania.
Povinný vojenský výcvik – zavedenie krátkodobej povinnej služby pre mladých mužov.
Covidoví rebeli a boj proti „vakcinačnému teroru“
Podobne ako naši extrémisti, aj Mi Hazánk vycítilo príležitosť počas pandémie COVID-19. Zatiaľ čo vláda Viktora Orbána zavádzala lockdowny a povinné očkovanie pre určité profesie, Mi Hazánk sa stalo jedinou stranou v maďarskom parlamente, ktorá otvorene vystupovala proti opatreniam.
Organizovali protesty pred budovami ministerstiev pod heslom „Maďarsko nie je laboratórium“. Ich kampaň proti „covidovej diktatúre“ im priniesla hlasy nielen od radikálnych nacionalistov, ale aj od konšpiračne ladenej časti populácie, ktorá dovtedy politiku nesledovala.
Volebný vzostup: Zo splitu do parlamentu
Zatiaľ čo mnohé nové strany v Maďarsku rýchlo zaniknú, Mi Hazánk ukázalo obdivuhodnú vytrvalosť:
2019 (EP voľby): Získali 3,29 % hlasov. Hoci mandát nebrali, ukázali, že majú stabilné jadro.
2022 (Parlamentné voľby): Šokovali všetkých analytikov. S výsledkom 5,88 % (332 487 hlasov) prekročili 5-percentnú hranicu a získali 6 poslancov.
2024 (EP voľby): Svoj výsledok ešte vylepšili na 6,71 %, čo im zabezpečilo historicky prvé kreslo v Bruseli pre historičku Zsuzsannu Borvendég.
Doposiaľ najnovšou kauzou, ktorá rezonovala aj na medzinárodnej úrovni, boli vyjadrenia Lászlóa Toroczkaiho z januára 2024. Vyhlásil, že ak by Ukrajina v dôsledku vojny stratila svoju štátnosť, Mi Hazánk si bude nárokovať Zakarpatskú oblasť, kde žije početná maďarská menšina. Tento výrok vyvolal diplomatické napätie, no v domácom prostredí strane opäť potvrdil imidž „tých, ktorí sa neboja povedať to, čo si iní len myslia“.
Hoci im súčasné predvolebné prieskumy prisudzujú podporu medzi 6 % až 9 % a zatiaľ sa nepredpokladá, že by ohrozili Fidesz v boji o víťazstvo, Mi Hazánk sa stalo pevnou súčasťou politickej mapy. Na rozdiel od recesistov zo Strany dvojchvostého psa, ktorí politiku zosmiešňujú, Mi Hazánk ju vníma ako boj o prežitie národa – a tento naratív im v rozdelenej maďarskej spoločnosti zatiaľ vychádza. Skutočnú silu ich radikalizmu však naplno preveria až nadchádzajúce parlamentné voľby.
