Predstavte si situáciu: Prácu vám nezadá človek, ale inteligentný softvér. Ten istý program vám naplánuje zmeny, skontroluje kvalitu vašich výsledkov a ak nie ste dosť rýchli, automaticky vám zníži odmenu. Znie to ako sci-fi? V digitálnej ekonomike je to už realita, na ktorú náš Zákonník práce zatiaľ nie je úplne pripravený.
Otázka znie jasne: Čo sa stane, keď sa tradičný vzťah „šéf – zamestnanec“ rozpadne pod tlakom umelej inteligencie?
Keď „zamestnávateľ“ nemá rodné číslo ani IČO
Náš zákon už od roku 2001 predpokladá, že zamestnávateľom je buď konkrétny človek, alebo firma. Umelá inteligencia však nie je osoba – nemôže ísť pred súd ani vlastnoručne podpísať zmluvu.
V praxi to prináša chaos v zodpovednosti. Ak o vašom voľne rozhodne algoritmus a urobí chybu, kto za to môže? Podľa nových pravidiel EÚ zodpovednosť padá na firmu, ktorá túto AI prevádzkuje. Ak vám teda AI agent neprávom pridelí prácu v nebezpečnom prostredí, zodpovednosť nesie „majiteľ“ kódu, nie softvér samotný. No tu je na mieste vymožiteľnosť práva v praxi. Dnes je celkom bežné že software vyvíja Americká firma, ktorá prácu posunie na Indického partnera a ten najíma desiatky programátorov. Ale v prípade sporu je to beh na dlhé roky.
Algoritmický manažment: Súkromie pod mikroskopom
Dnes už AI dokáže sledovať tempo vašej práce alebo dokonca tón hlasu pri hovore so zákazníkom. V slovenskom práve to naráža na ochranu ľudskej dôstojnosti a súkromia.
Máte napríklad právo na vysvetlenie. Nemôžete dostať postih len preto, že „počítač to tak vyhodnotil“.Ak nerátame Americkú sociálnu sieť Facebook, tam máte jedine právo, a to je právo mlčať. Máte tiež právo vedieť, podľa akých pravidiel vás algoritmus sledoval. Navyše, AI sa učí z minulosti, čo môže viesť k diskriminácii. Ak softvér zistí, že v minulosti boli na určitej pozícii úspešnejší muži, môže začať automaticky znevýhodňovať ženy, čo je u nás nezákonné.
Mikro-práca a byrokratický múr
Najväčší problém nastáva pri bleskových úlohách. Predstavte si, že si vás AI najme na 15-minútovú odbornú konzultáciu cez internet. Podľa našich súčasných zákonov by vás firma mala klasicky prihlásiť do poisťovní. Administratíva okolo toho by trvala trikrát dlhšie ako samotná práca.
Riešením by mohol byť takzvaný digitálny paušál. Dane a odvody by sa v takom prípade platili automaticky priamo cez platobnú bránu v momente, keď vám AI pošle odmenu za splnenú úlohu. Bez vypĺňania papierov a návštev úradov.
Čo nás teda čaká?
Autonómna AI nie je len technologická hračka, je to nový druh „manažéra“. Náš Zákonník práce čaká v najbližších rokoch veľká revízia. Cieľom nie je moderné technológie zakázať, ale zabezpečiť, aby aj v dobe algoritmov zostal človek a jeho práva na prvom mieste.
Ak totiž prácu zadáva stroj, musíme mať istotu, že za ním stále stojí človek, ktorý nesie zodpovednosť.
