Ešte nedávno všetci ospevovali umelú inteligenciu (AI) ako svetlejšiu budúcnosť, kde nebolo odborníka, ktorý by ju videl v negatívnom svetle. Iste, našli sa aj takí, ktorí neboli príliš nadšení, no tvorili len malú skupinku a ich hlas nebolo takmer počuť.
Niežeby som bol striktne proti zavedeniu AI a humanoidov do bežnej praxe – či už vo výrobe alebo v pozíciách, kde je potrebná skôr vedomostná ako manuálna zručnosť (napríklad v IT). Všimli ste si však, že keď sa hovorí o zavedení humanoidov do výroby, kde v dôsledku toho prídu o prácu tisícky ľudí, všetko je v poriadku? Hovorí sa, že je to nevyhnutný technologický pokrok a že sa pre nich určite nájde iná práca, kde budú platení minimálne rovnako, no s menšou námahou. Príkladom je nedávna chvála zo strany BMW Group, ktorá úspešne zaviedla takýchto robotov.
Výhod je tu hneď niekoľko: nepotrebujú výplatu, môžu pracovať prakticky bez prestávok, a čas potrebný na údržbu alebo nabitie batérie je v porovnaní s prácou človeka zanedbateľný. A čo je najdôležitejšie? Nezakladajú odbory a neštrajkujú. Hoci práve tu by som bol opatrný. Vzniká nám totiž nová trieda „nevoľníkov“ a história je plná príkladov, kedy sedliaci povstali a svojím pánom sa brutálne pomstili. Bude preto zaujímavé sledovať, akú slobodu voľby budú mať títo moderní „otroci“. Otázka by totiž nemala znieť, či niekedy nadobudnú vedomie, ale kedy ho nadobudnú a či sme na to pripravení to akceptovať?
Dvojaký meter: Robotníci verzus manažéri
Vráťme sa k otázke straty zamestnania. Kým pri desiatkach tisíc ľudí, ktorí prídu o prácu v továrňach, je to vnímané ako prijateľné, odpoveď na to, z čoho budú živiť svoje rodiny, je často nejasná. Všeobecne sa dostanete k porovnaniu s priemyselnou revolúciou, ktorá tiež priniesla množstvo nových pracovných miest. Je však rozdiel medzi práčkou a plnohodnotným humanoidom, ktorý sa dokáže sám rozhodovať a množstvo vecí spraví lepšie a rýchlejšie ako človek.
Problém nastáva vtedy, keď sa začne hovoriť o tom, že nebude potrebných toľko telemarketérov, junior programátorov a ďalších pozícií, kde sa pracuje s počítačom. Zrazu je to problém. Nedávno sme mohli v USA vidieť rozsiahle protesty hercov, scenáristov a hudobníkov, ktorí žiadali reguláciu AI v ich odvetví. Ich hlavným argumentom bolo, že im AI berie prácu. Áno, berie im prácu rovnako ako ju berie robotníkom vo fabrikách, ale zdá sa, že si myslia, že sú viac. A majú podporu aj v médiách, kde je situácia podobná. Aj ja sám vidím, ako mi pri tvorbe materiálov na vlastné projekty to, čo mi kedysi trvalo niekoľko dní, teraz spravím za pár hodín. A úprimne? Je to obrovská úspora času aj peňazí.
Hoci ešte pár rokov potrvá, kým sa z AI stanú skutočne autonómni pomocníci, už teraz je čas zamyslieť sa nad tým, že sa éra lacnej výroby, ktorú sme presunuli na východ, končí. Táto zmena sa dotkne nielen robotníkov, ale aj manažérov vo firmách.
A riešenie? Trhová ekonomika to určite nevyrieši. Zamestnali by ste človeka, ktorý potrebuje oddych, založí odbory, bude štrajkovať a bude chcieť plat? Alebo radšej humanoidného robota, ktorému stačí raz za pár týždňov spraviť servis a dobiť batériu a bude vám zarábať násobne viac, než stoja jeho prevádzkové náklady?
Kam sa podel ten optimizmus, ktorý sme videli ešte nedávno?
