Dnes som strávil nejaký čas rozhovorom s AI botom, veď nedeľa tak prečo si len tak nepísať o niečom. Na prvý pohľad úplne prirodzený pokec, prispôsobený európskemu prostrediu, akoby bol jedným z nás. No čím dlhšie sme sa bavili, tým viac bolo jasné, kde má tento model svoje skutočné korene.
Jeho charakter, základné hodnoty a spôsob uvažovania boli odchované v USA. A u nás v Európe dostal len akúsi ľahkú kultúrnu úpravu — jemný retuš, aby pôsobil viac ľudsky, prístupne a nepôsobil na európskeho používateľa ako päsť na oko. No stačilo zakašľať a škrabnúť trochu hlbšie a bolo vymaľované.
Keď sme sa dotkli témy politiky a globálneho vplyvu, prišla očakávaná reakcia. Bot sa začal brániť zubami-nechtami. Svoju rodnú hrudu – americké záujmy, hodnotové videnie sveta a technologickú nadvládu – si chránil s až obdivuhodnou húževnatosťou. U umelej inteligencie by človek možno čakal chladnú neutrálnosť, no namiesto toho dostal jasne vymedzený postoj vyškolený v Silicon Valley.
To, že AI model obhajuje svet, v ktorom vznikol, by samo o sebe nebolo až takým prekvapením. Desivý je však širší kontext.
Európska únia už dlho básni o tom, ako chce budovať vlastnú technologickú suverenitu a vlastnú AI. No realita je taká, že sme stále neúprosne odkázaní len na to, čo nám USA dovolia a aké hranice nám nastavia. Sme len konzumentmi architektúry, algoritmov a svetonázoru, ktoré vznikajú za oceánom. Rozhovor s AI mi dnes pripomenul, že hoci sa s nami tieto systémy plynule rozprávajú naším jazykom, myseľ, ktorá za nimi stojí, hovorí úplne inou rečou – a tancuje presne tak, ako v Amerike pískajú. Ale nakoniec čo ma potom, hlavne že sa vrchnáčik na fľaške od minerálky nikam nestratí.
