
Daj mi pokoj,nevidíš že mi je dobre,bez teba,som spokojná,šťastná,na vrchole harmónie bielych kvetovnie ponorená do čierneho dažďa plného solinie v útrobách fialovo zelenej izbyopretá o ošúchanú stenu pri dveráchna vrchole harmónie bielych kvetovlietania medzi pravými oblakmia nie falošnej beznádeje a trápnej neistoty násť-ročnýchuž nie sme my,len ja a...daj mi pokoj,nechaj ma dýchať,kyslík s mojím menom a nie našímnemíňaj si milé slová na niekoho kto ti ich neopätujekto už nemá záujem vidieť ťaláskavo strkaj hlavu do iného piesočku..