Nastal zmätok. Jedna babka plače, druhú babku cez zamknuté dvere počujem kričať: "Ochabiľi dzecko na verimboha samo!" Toto isté predvádzajú tetky. Zrazu som sa cítila ako päťročné dieťa. Vrátila som sa o 22 rokov späť a spomenula som si ako som zvykla stáť pod bytovkou, v ktorej sme vtedy bývali, a kričala som: "Mamiiiiiiiii! Som hladnaaaaaaaaaa!" A mamka sa vyklonila z okna a zakričala: "Mám ti ten chlieb vyhodiť z okna? Poď si poň hore!" A urobila mi mňam chlebík s masielkom alebo s paštekou."
Teraz mám 27. O tri mesiace sa vydávam. Viem variť, piecť a mám prácu. Viem, že síce vyzerám mlado, ale uznajte, je to normálne?
No nie o tom som chcela. Naši boli zrazu preč a Veľká noc sa nezadržateľne blížila. Vždy som sa s mamou tak trochu hádala a doberala som si ju, že je blázon, keď musí mať všetko vyupratované a navarených toľko jedál a napečené aspoň tri druhy zákuskov.
Bol piatok pred Kvetnou nedeľou a prišla som domov z práce. Namojveru nejaký červík mi začal vŕtať v dušičke a nedal mi pokoja. A len, že musíš upratať, musíš upratať, treba vytrepať koberec, umyť okná atď. A ja som to začala robiť. Zavolala som snúbenca a poslala ho s tým kobercom do záhrady. Umyla som okná a behala ako zmyslov zbavená po celom dome s handrou a utierala prach aj tam, kde nebol. Umyla som všetko, čo sa dalo umyť a vyprala všetko, čo sa dalo vyprať. Ako maniak.
Bežal Veľký týždeň a ja som behala tiež. Z obchodu do obchodu. Treba kúpiť "šoudru" (po východniarsky šunka, ešte som nedospela k štádiu, že urobím zabíjačku), klobásku, tridsať vajec na dve hrudky alebo ináč syrec, ingrediencie na zemiakový šalát, pliecko na "šľepu šviňu" (fašírka), cviklu mi dali moji nastávajúci svokrovci.
V sobotu som od rána všetko chystala. Upiekla som aj dva zákusky. Prišla nedeľa. Začala som to jesť. Dnes je utorok a v chladničke mám ešte kopu jedla, ktoré najbližší rok už nechcem ani vidieť...
A hádajte čo. Nabúce sa to z najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje.
Jednoducho, zistila som, že patrím k ľuďom, čo lipnú na niektorých starých, možno pre niekoho (do nedávna aj pre mňa) nezmyselných tradíciách...
Tak pozdravujem babky a tety, z celej duše pozdravujem vás a odkazujem, to čo už snáď viete, v tento poveľkonočný čas: "Nezomriem od hladu ani na žiadnu infekciu spôsobenú neporiadkom."
