“Sadru bude mať 3-4 týždne,” obracia sa na nás doktor s komentárom ohľadom zlomeniny synovej ruky. Takmer na chlp o 4 týždne si máme v Keflavíku prevziať obytnú dodávku. Aby toho nebolo málo, máme teda o problém viac.
Túto istú dodávku sme mali rezervovanú už na leto 2020 – vtedy, keď sme všetko 24 hodín pred odletom zrušili a išli nakoniec do Dánska. Majiteľka z islandskej požičovne ma vtedy ukecala, aby som rezerváciu úplne nestornovala a len ju presunula na 2021. Že aj vysokú položku plnej poistky nám odpustí, len nech im ten cash necháme cez rok vo vačku. Rok zrazu prešiel, ale situácia s koronou sa nezlepšila ani o chlp. Skôr naopak.
…po troch týždňoch
Konečne sa syn môže poškrabať, sadra je dole! Jeden problém je vyriešený, sme teda na dobrej ceste. “Tak čo? Ideme?”, pýtam sa týždeň pred plánovaným prebratím dodávky. Doteraz nechápem, že sme na to nabrali odvahu. Absolvujeme prvý PCR test deň pred odletom, druhý po prílete v Reykjavíku a tretí po uplynutí našej karantény. Taký je nútený plán, budiš. Ak sa nám ale karanténa kvôli pozitívnemu testu predĺži, deti sa nám určite za takýto Island “poďakujú”. Dva (tri a možno aj štyri) týždne v karanténe a späť domov. Nadľahčene si vravíme, že o pár rokov z toho bude veselá historka. Predstava dlhej karantény nám pripomína aj ďalšie súvisiace problémy: potrebujeme si vziať minimálne mesačné zásoby senzorov, kanýl a ďalších diapomôcok k synovmu ochoreniu. Island nemá obchodné zastúpenie firmy, ktorej inzulínovú pumpu syn používa a bez týchto vecí jednoducho nemôžeme ostať ani len deň. Jeden batoh je už dopredu rezervovaný len tomu.
Čo treba ešte vybaviť?
1.) kúpa leteniek – ani 5 dní pred samotným odletom nie je ešte lietadlo plne vybookované, hoci pomerne vysoká obsadenosť ma už celkom prekvapila.
2.) prenajatie chalupy, kde strávime povinnú 5-dňovú karanténu – aspoň toto nám hrá tak trochu do kariet, hoci pôvodne sme dúfali, že aj naša obytná dodávka je už sama o sebe našou karanténou. Podľa prísnych inštrukcií to takto nepôjde, ale aspoň si môžeme nájsť vlastnú “nehnuteľnú” karanténu, nemusíme byť v tej štátnej.
3.) predĺženie prenajatia auta – no jo… to, čo sme “odpustením” poistky ušetrili, to sme teraz dohnali. Päť dní karantény nám uberá päť dní z objavovania Islandu. Rátame sprava zľava, čo výjde výhodnejšie. Do chalupy sa budeme musieť premiestniť po vlastnej osi, auto potrebujeme. Čo už, päť dní bude stáť pred chalupou a o ďalších päť dní si prenájom predlžime.
4.) nákup potravín – niečo tých 5 dní jesť musíme, chalupu máme v takej prdeli, že tam donášky jedla nefungujú a nakupovať nebudeme môcť chodiť. Asi nikdy som ešte nenakupovala naraz toľko vločiek, sušeného ovocia, instantných ovsených kaší, polievok a podobne ako teraz.
Poďme na to, odlietame!
Letiská už zďaleka nezívajú prázdnotou. Ľudia toho evidentne za rok a pól korony už majú dosť a cestovať opäť chcú, aj keby čo bolo. Keby sme všetci nemali na tvárach rúška a respirátory, aj by to vyzeralo, že je všetko ako kedysi. Po čase som na rúško aj zabudla, hoci o pár hodín letu sa sťažujú – kupodivu – uši. Tie gumičky fakt ťahajú. Lenže keď chlapík v rade predo mnou chrchle, uši to vydržať musia. Fakt nechcem mať o 5 dní pozitívny test.
Nad oblakmi je celé 4 hodiny letu krásne slnečno, ale pilot hovorí jasnou rečou: „Unfortunately, 12 °C cloudy and a bit rainy in Reykjavik.“ To bude tá mucha, čo s nami v Rakúsku nasadla do lietadla a teraz ma tu otravuje, v peknom šoku, keď na Islande vystúpi. Ona bude ale aspoň voľná…
Na nákupy? Smie sa to?
Druhý PCR test v rade nás čaká po vystúpení z lietadla. Diktujeme kontakty na nás, adresu karantény, museli sme si stiahnuť trackovaciu appku do telefónu. Potom sme síce naoko slobodní, ale evidentne sme pod kontrolou. Máme dovolené si ísť akurát po auto a odtiaľ by sme mali zamieriť už rovno do chalúpky. Lenže ešte jedna návšteva obchodu by nám fakt pomohla, nech nie sme celú karanténu len na potravinách, čo sa zalievajú vodou. Kamila z požičovne dodávok nám spiklenecky radí, aby sme si nákup v Reykjavíku radšej rozmysleli, tam nás podľa nainštalovanej appky v mobile ľahko vystopujú. Máme radšej nakúpiť až v signálom menej pokrytej oblasti, odparkovať radšej ďalej od obchodu, nie priamo na parkovisku pred ním a mobily si aj tak radšej nechať v aute. Hotová bondovka.
Nakoniec aj tak nevybabreme my so systémom, ale čas s nami, lebo kým sa dopracujeme k obchodu, je zatvorené. Aspoň na pumpe sa nám podarí dokúpiť pár vecí. “Dáme si na pumpe rúška?” dumáme. Na Islande momentálne nie sú povinné, nikto ich tu nenosí. Ak si ich dáme, upútame na seba pozornosť. Ak nás ale náhodou aj tak “vymáknu”, budú možno našou poľahčujúcou okolnosťou. Pekne nám z toho hrabe …
Pumpa nie je zrovna ukážkou širokého sortimentu jedla. Prekvapivo dokupujeme aspoň pár jabĺk a banánov a s pár syrmi a (éterickými) baraninovými klobásami nás zachraňuje aj malý lokálny obchodík cez ulicu.
O 9 večer islandského času sme konečne na mieste. Útulná chalúpka medzi ďalšími tromi, pod krásnym kopcom a úúú ... prítomnosťou vonkajšej horúcej kadi. Karanténa tu vôbec nemusí byť zlá.
Aké to tu teda bude a ako 5 dní v karanténe zvládneme? Aká prísna naša karanténa bude? Dozviete sa v 2. časti.
