Úvod
Pád miest na fronte sa často vysvetľuje skratkami: „nedostatok munície“, „presila nepriateľa“ alebo „zrada spojencov“. Realita je však zložitejšia a v prípade Pokrovska aj nepríjemnejšia. Nešlo o náhlu katastrofu ani o jeden fatálny moment, ale o reťaz rozhodnutí, v ktorých politické priority postupne prevalcovali základné princípy vojenskej logiky.Tento text sa pokúša rozobrať, prečo sa obrana Pokrovska a Myrnohradu dostala do bodu, z ktorého už nebolo možné vyjsť bez strát, prečo boli protiútoky odsúdené skôr na hasenie požiaru než na zmenu dynamiky a prečo by včasný, kontrolovaný ústup znamenal menšiu vojenskú aj ľudskú cenu než symbolické „držanie mesta za každú cenu“.
Zároveň však nejde len o spätný pohľad. Na konci blogu sa budem venovať aj tomu, ako sa dá voči podobnému pádu mesta brániť, čo ukazuje príklad Kupjanska a aké konkrétne rozhodnutia – na úrovni velenia, logistiky aj nasadenia síl – môžu zabrániť tomu, aby sa obrana zmenila na chaos, šedú zónu a následné neskoré ústupy.
Carl von Clausewitz je autorom preslávenej vety, podľa ktorej je „vojna len pokračovaním politiky inými prostriedkami.” - Vyzerá to tak, že nie vždy.
1. Keď politika nerešpektuje vojenskú logiku
Vojna má jednak politický, jednak vojenský aspekt; jeden je dôležitejší, zatiaľ čo druhý ustupuje do úzadia. Ako som spomínal v predchádzajúcich častiach, politický aspekt bol pri obrane Pokrovska prioritizovaný, a to na úkor vojenskej logiky. Vojenská logika pri obkľúčeniach, či už úplných alebo čiastkových, hovorí, že snahy protivníka o obkľúčenie sa majú zachytiť a zabrániť im pred dosiahnutím fyzického obkľúčenia alebo pred dosiahnutím operačného obkľúčenia (keď protivník kontroluje, či už prostredníctvom palby alebo fyzicky, hlavné zásobovacie trasy).
Politická optika (nie logika — tá by mala byť v súlade s vojenskou) Syrského, najmä počas rokovaní Zelenského v zahraničí, sa však snaží docieliť obraz o tom, že Ukrajina územie drží za takmer každú cenu, Ukrajina neustupuje a o každé mesto sa bude bojovať. Toto vnímanie, preferované paradoxne vojakmi na najvyšších pozíciách velenia UA, je však vysoko stratové, najmä pre pechotu, ktorej je už tak kriticky málo.
Problém je v tom, že nižšie postavení dôstojníci sa o snahách obkľúčiť ich jednotky dozvedia, dozvedia sa aj o prienikoch, no ak by nariadili svojim jednotkám ustúpiť, prezervovať personál a za životy svojich vojakov vymeniť stratu územia, dostali by od vyššieho velenia, s prepáčením, „pojeby“ za to, že strácajú územie. V skratke, o mnohých veciach rozhodujú ľudia, ktorí situáciu nepoznajú z boja, ale z mapiek — na tie sa pozerajú častokrát (bohužiaľ) rovnako, ako sa na ne pozerá laik. UA ustupuje = UA prehráva.
Je to opakujúci sa vzorec, ktorý bolo vidieť napríklad vo Vuhledare či v Kursku – neochota urobiť kontrolovaný, vojensky odôvodnený ústup z ohrozeného výbežku, keď už situácia prestáva byť pre obrancu výhodná. (pre predstavu, UA prvýkrat počas tejto vojny stratila viac obrnenej techniky než RU a to kvôli stratám techniky počas ústupu z Kurskej oblasti (hoci operácia Kursk bola v prvej fáze naplánovaná bravúrne, o tom viac niekedy nabudúce)).
Prečo padol Pokrovsk tak rýchlo a ako je to s hmlou na jeho uliciach a hmlou v informačnom priestore?
Report zo stredu októbra od 25. brigády: "Ak ide o boj v meste, Rusi a Ukrajinci držali od seba približne kilometrový odstup. Priblížiť sa je extrémne ťažké – priestor bol neustále pokrytý dronmi z oboch strán. Pechota väčšinou pôsobila v malých infiltračných DRG tímoch alebo v menších skupinách, ktoré sa presúvali pod krytom porastu a zelene. Najväčší problém (pre UA) predstavovala logistika. Používať akékoľvek vozidlá bolo prakticky nemožné – prešli len tanky alebo ťažko obrnené stroje, ktoré dokázali prežiť zásah FPV dronom (a aj to nie vždy). Preto sa zásobovanie riešilo pešo alebo pomocou dronov. Napriek týmto podmienkam ruská strana v meste trpela. Posielala skupinu za skupinou a dúfala, že sa jej podarí uchytiť vo výškových budovách, no mesto ich mlelo ako mlynček na mäso."
Na obrázku je zobrazená odkrytá šedá zóna, kde je znázornený mix UA a RU jednotiek v nej, čiže nejaká konsolidovaná a celistvá obranná línia pri týchto infiltračných taktikách už neexistuje a namiesto nej je vyššie spomenutá zóna smrti. Čiže infiltračné skupiny vytvoria akumulačné body za obrannými líniami UA, navzájom sa následne jednotky UA a RU prepadávajú a vzniká široká šedá zóna, kde je mix UA a RU jednotiek, ktoré sa navzájom lovia. Pre vizualizáciu prikladám obrázok z DeepState.
V minulej časti som opisoval UA protiútok pri Dobropiliji, ktorý eliminoval výbežok na flanku Pokrovska. No RU sa medzitým podarilo infiltrovať nielen vetrolamy (pásy stromov typické pre ukrajinské prostredie), ale aj mesto Pokrovsk samotné. Podarilo sa im preniknúť z boku mesta, ktorý bol jednak kritický na držanie, nakoľko cez neho prechádza hlavná cesta smerom z Pavlohradu.
Išlo o sektor, ktorý:
* bol najhoršie pripravený na obranu mesta.
* chránila najhoršie vybavená brigáda v okolí (32. mechanizovaná).
Samozrejme, nešlo o náhodu. Strategické plánovanie útoku prebehlo dávno pred jeho uskutočnením. Rovnako ako RU útočilo na slabé miesto pri Dobropiliji, keď si infiltračné skupiny vyhliadli zdieľanú zónu zodpovednosti dvoch armádnych zborov UA (opis v 1. časti). Tu sa aplikovala rovnaká taktika na nižšej úrovni, teda nie na úrovni armádnych zborov, ale na úrovni jednotlivých brigád.
2. Snahy o protiútok
* Biela farba označuje kritické sektory pre presun posíl do mesta a evakuovanie von z mesta.
* Žltá farba označuje poslednú ako‑tak funkčnú zásobovaciu trasu – tá je pod fyzickou kontrolou UA, no na dosah palby RU jednotiek, najmä dronov.
* Oranžová farba označuje logistické trasy, ktoré by sa po úspešných pokusoch UA, najmä jednotiek HUR, mohli opäť otvoriť.
* RU jednotky sú znázornené červenou, pričom skonsolidované pozície sú označené krúžkom a infiltrované pozície paličkou.
* UA jednotky sú označované rovnako – pevnejšie kontrolované pozície sú označené krúžkami, zatiaľ čo paličkami sú označené slabšie držané pozície.
* Zeleným krížikom je označený výsadok zachytený na videu; šípka je trasa, ktorá po prekročení mala odblokovať industriálnu budovu (zelený vyplnený krúžok) na križovatke, odkiaľ by UA jednotky kontrolovali infiltrácie RU pri tejto kľúčovej trase.
Situáciu sa Syrsky snažil zachrániť po jeho príchode najmä tým, že síce bude mesto držať aj napriek vojenskej logike, no za cenu veľkých strát RU - čo sa však úplne nepodarilo. Aj keď straty boli ako vždy vysoké, Rusom sa podarilo uzavrieť (nie skonsolidovať pozície) kotol pre Pokrovsk a následne Myrnohrad. (je rozdiel, keď infiltračná skupina niekde prenikne, vztýči vlajku a nahrá ju dron a reálne konsolidácia, kde je pozícia zabratá, brániteľná a má dostatok zásobovania - pre toto videa či už z jednej alebo z druhej strany s geolokalizovatelnými pozíciami pri vztýčení vlajok v strede mesta nehovoria o skutočne držaných pozíciach ani jednej strany)
Na pomoc bol zavolaný aj Budanov. Ten prišiel s plánom deokupovať hlavné logistické trasy z Pokrovska a dostať chlapov preč. To mali zabezpečiť ďalšie „hasiace“ jednotky z HUR – tie chceli opäť otvoriť zablokované zásobovacie trasy von z Pokrovska.
Keď ruské jednotky začali tvrdiť, že Pokrovsk je úplne „oslobodený“, ukrajinská vojenská rozviedka (HUR/GUR) vykonala jednu z najodvážnejších špeciálnych operácií vojny: vysadenie špeciálnych jednotiek priamo v meste a jeho okolí pomocou amerických vrtuľníkov UH‑60 Blackhawk.
Podľa ukrajinských a západných správ bolo dopravených niekoľko skupín operátorov HUR, ktorí boli rýchlo vysadení v tesnej blízkosti oblastí, ktoré Rusko verejne označovalo za kontrolované. Následne vykonali úderné nájazdy, aby narušili veliteľské stanovištia, odrezali menšie ruské skupiny a znovu otvorili kľúčové zásobovacie trasy.
Tieto ukrajinské protiútoky nezvrátili situáciu jednoznačne v prospech Ukrajiny. Podarilo sa im získať späť viaceré pozície v Rodynskom a v smere na Dobropilliu, no hrozba obkľúčenia v Pokrovsku a Myrnohrade stále nebola odstránená. Rusi sa snažili preniknúť čo najhlbšie do tyla UA a prestrihnúť UA logistiku tak, že sa im podarilo odrezať oranžovou farbou vyznačené trasy.
Ukrajinci sa snažili nadviazať na momentum z protiútoku pri Dobropiliji a vytvoriť obrannú pozíciu do tvaru písmena L, aby mohli Pokrovsk aj Myrnohrad označiť ako stále kontrolované. Odblokovali by tak križovatku, o ktorú sa mal postarať HUR a Black Hawky, a odblokovali by Rodynske, čím by vytvorili relatívne bezpečné trasy ústupu z mesta – to sa však nestalo.
Aby ste mali lepší prehľad o šedej zóne, takto to v nej vyzerá – vozidlá sú všetky ukrajinské a sú výsledkom nevydarených protiútokov pri Rodynskom.
Súradnice: 48.32317665317951, 37.20494720607123
3. Prečo by ústup bol menšou stratou než držanie výbežku
Tento jav sa opakuje: Rusko postupuje po bokoch a vytvára hrozbu obkľúčenia, logistika pre väčšie ukrajinské sily sa stáva neudržateľnou, koordinovaná obrana sa žiaľ rozpadá, protiútoky situáciu nezvrátia a napokon prichádza neskorý ústup. Hoci je ruský postup pomalý a nákladný, Ukrajina pritom zbytočne utrpí straty. Vyhne sa síce veľkým katastrofám, no rozhodnutia o ústupe často prichádzali neskoro, čo ukázal aj unáhlený odchod z Kurska na jar 2025.
Snaha držať územie príliš dlho umožňuje Rusku vyčerpávať obrancov. Zotrvanie v Myrnohrade predlžuje ukrajinskú líniu o približne 40 kilometrov a udržiavanie priestoru medzi Rodynskom a Pokrovskom je logisticky náročné. Politicky by opustenie Pokrovska a Myrnohradu bolo trpkým krokom späť, no ak by Ukrajina stiahla sily včas a vyhla sa najhorším scenárom, výsledok by sa mohol javiť ako pyrrhovo víťazstvo RU.
Po roku bojov na osi Pokrovsk–Myrnohrad by strata týchto miest mala len obmedzený vplyv na širšiu operačnú situáciu. Ústup by neznamenal, že Rusko automaticky získa novú dynamiku, nakoľko UA obranne línie sú za Pokrovskom vybudované veľmi dobre.
Hoci by územie a mestá boli stratené, opustenie výbežku by Ukrajine mohlo vojensky pomôcť: zmiernila by sa hrozba obkľúčenia, logistika by sa zlepšila a front by sa skrátil o desiatky kilometrov. (Kratší front bude vždy vyhovovať UA)
Rovnako tak je z tohto dôvodu v zásade jedno, že šedá zóna je politicky výhodná pre obe strany – každá si môže povedať, že mesto je ich, lebo tu neexistuje determinujúci spôsob, ako to preukázať, takže si každý domyslí, čo sa mu zachce.
Momentálne je v obkľúčení približne 200 až 400 ukrajinských vojakov v Myrnohrade… s pár zajatcami. Počas bojov v meste pred jeho obkľúčením bolo v sektore Pokrovsk–Myrnohrad približne 2500 mužov. Väčšine sa podarilo uniknúť pešo cez sever Pokrovska s využitím znížených pozorovacích schopností dronov počas hustej hmly, ktorú najprv využívali Rusi na infiltráciu UA obrany, no tú istú hmlu využili Ukrajinci pri ústupe.
To nemení nič na tom, že držať mesto odrezané bez logistiky (čo je hlavný dôvod, prečo padol Pokrovsk ako taký relatívne rýchlo, najmä oproti Bachmutu alebo Avdijivke) nedáva zmysel, ak teda nie ste politik a nie je vám ľúto obetovať niečo pod 400 vojakov 25., 35., 58. a 79. brigády, ktorí budú zneužití na propagandu, prípadne, ako je vo zvyku hordy, odstrelia ich na mieste.
Obrana za Pokrovskom je vybudovaná dobre, väčšina inžinierskej techniky je presunutá ku Huljapole, a tak rozhodnutie držať čiastočne (operačne) obkľúčené mestá malo čisto politický charakter.
4. Ako mala prebiehať obrana?
Ako sa voči takýmto infiltračným taktikám a rýchlim obsadzovaním miest v značnej miere chaosu dá brániť nám ukázalo velenie v sektore Kupjansku. Dnes ráno deepstate zverejnil mapku, kde oznámil, že podobná situácia ako nastala v Pokrovsku začiatkom septembra mohla byť riešená bez zbytočných strát na strane UA a v konečnom dôsledku aj bez straty územia.
Screenshot z mapky deepstatemap.live - 11.12.2025 - stav pred zakreslenými UA protiútokmi voči RU jednotkám odrezaným od logistiky v Kupjansku.
↓ ↓ ↓ ↓ ↓ ↓ ↓
Zakreslenie taktickej situácie pri Kupjansku - 12.12.2025 - po zakreslení úspešných UA protiútokov.
Zelensky v Kupjansku - 2km od obkľúčených RU pozícii. Vzhľadom k tomu, že som písal vyššie, o tom, že ucelený front prestal existovať a nahradil ho pojem zóna smrti alebo kill zone, kde je široká šedá zóna a všetko v nej je ničené dronmi, tak odvahu prísť do Kupjansku, najmä za takýchto podmienok oceňujem a to aj napriek tomu, že som v istých a opakujúcich sa veciach jeho kritik, patrí mu v tomto prípade moje uznanie.
Za zlepšenou situáciou stojí rozhodnutie Zelenského, ale najmä schopnosti 2. Korpusu NGU a veliteľa taktickej skupiny jednotiek Luhansk - Generál Drapatyj - on predstavuje rozvážneho veliteľa a je pravdepodobne jediným možným nástupcom Syrského.
Chcel by som Vás ešte veľmi pekne poprosiť, na obrázkoch pri Rodynskom ste mohli koľko stratených obrnených áut a pickupov sa na jednom mieste vie veľmi rýchlo stratiť. My chceme pomôcť chlapcom s pickupom, o ktorý prišli. Vieme ho zabezpečiť za polovičnú cenu kúpy tohto auta na Slovensku a s prevozom je veľa práce. Pomôžte chlapcom zabezpečiť Mitsubishi L200 pre prevoz zásob a ranených bojovníkov.
https://donio.sk/misia-l200-pickup-pre-razvala-a-17-armadny-zbor
Jedno auto Octávia je už u Razvala, pripnem ku zbierke fotky a videa počas víkendu. Tento text vznikol za účelom pomôcť mladým veliteľom, akým je práve Razval.
Ďakujeme ešte raz.
Ak by ste chceli poslať chlapcom nejaké obväzy, zdravotnícke pomôcky alebo niečo humanitárneho charakteru, kľudne mi napíšte mail na slabej.v@gmail.com, rád mu to odovzdám a pošlem fotky z odovzdania do správ.
Zdroje posúvam do komentárov:
