Platón hovoril o tom, že pôvodne boli všetci ľudia guľatej postavy, silní a mocní. Bohovia sa obávali, že by mohli preniknúť až do neba , tak ich napokon Zeus rozrezal na dve polovice, ktoré sa odvtedy hľadali. Keď sa oddelené polovice našli, mohli sa jedna z druhej vzájomne tešiť, spojiť sa a potom ísť svojou cestou. Od tej doby hľadá každý človek svoju druhú, lepšiu polovicu seba samého.
Za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok lial som si tú svoju polovicu po mnohých omyloch predsa len našla. Prišiel môj princ na bielom koni a verím, že rozprávku dotiahneme do úspešného konca. Poviem vám ale na rovinu, že tomu koňovi občas treba vymeniť podkovu, vyčesať hrivu, niekedy nemá sedlo a ten jazdec by si tiež zaslúžil z času na čas poza uši...no ja tiež nie som vždy biela labuť, ale skôr sliepka, ktorá nevie kedy zavrieť zobák. No keby koník s jazdcom a tá labuť boli dokonalí, bola by to múčna múka...
Najväčšia láska života je ale dieťa. Keď mi prvý krát dali v pôrodnici do náručia Tea, vôbec ma neprepadol ten pocit nekonečnej lásky. Je to tak. Vôbec sa mi nechcelo veriť, že je naozaj môj a že som sa po deviatich pupkatých mesiacoch stala mamou. Prešlo odvtedy niekoľko mesiacov , spoznávame sa a stala sa zo mňa mama ako každá iná. Som šťastím bez seba z každej novej hlásky, či pohybu, ktorý spraví. Mám jeho fotku na pozadí počítača a zobrazí sa mi aj na telefóne, keď volá Eso. Na pozadí mobilu ho nemám len preto, lebo to neviem nastaviť. Dnes viem, že Tea ľúbim viac ako včera a zajtra ho budem ľúbiť viac ako dnes...
