reklama

Ako strategicky bojovať s tisíckami ton textilného odpadu ročne?

Štúdia MŽP SR navrhuje využiť tri konkrétne stratégie na boj s problematikou textilného odpadu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Konkrétne hovoríme o Štúdii na posúdenie zavedenia systému pre nakladanie s odpadom z textilu, vrátane posúdenia zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) pre textil a zber dát o opätovnom použití textilu, ktorá spomína informačnú, regulačnú a propagačnú stratégiu ako nástroj na zápas s tisíckami ton textilného odpadu ročne, a aj to len na území našej krajiny.

 

Aplikácia týchto troch stratégií do praxe je bezpochyby veľmi dôležitá. Ako to však urobiť? Pozrime sa najprv na informačnú stratégiu. Riešením by bolo, ak by Ministerstvo životného prostredia SR dokázalo zabezpečiť šírenie presných a overených informácií a osvetových programov s cieľom postupného zvýšenia zberu opakovane použiteľných výrobkov, napríklad odevov či textilu. Týmto sa dostávame k propagačnej kampani, ktorá sa v mnohom prelína s tou informačnou. Správnym krokom by mohla byť aj cielená reklama (propagácia) aktivity neziskových organizácií, ktoré prijímajú späť produkty na opätovné použitie a im podobných subjektov. Rovnako by pomohlo aj vytvorenie interaktívnej verejne prístupnej siete týchto organizácií a centier, kde by boli pravidelne zverejňované štatistické prieskumy či informačné a osvetové materiály. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Ďalším riešením by bolo zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tá spadá pod takzvanú regulačnú stratégiu. Ak by sme išli do väčších detailov, zavedenie takzvanej ,,ekodane”, alebo inak povedané osobitného odvodu výrobcov v súvislosti s textilom ako nadmerným odpadom. Pričom samotná výška a variabilita by sa priamo odvíjala od zvoleného systému pre textil a nakladanie s odpadom z textilu. Bude samozrejme potrebné vziať do úvahy udržateľnosť a ľahšiu recyklovateľnosť textilu, ale taktiež aj určenie vzťahu výšky poplatku k množstvu (kusom) alebo váhe textilu uvádzaného na trh SR (nazývané aj ekomodulácia). V prípade aplikácie vzťahu výšky poplatku k množstvu a druhu textilu je dôležité diferencovať aj výšku poplatku z pohľadu veľkosti výrobku. Zároveň by nepredaný textilný tovar boli výrobcovia povinní odovzdať zberovým organizáciám, ktoré ho vedia ešte opätovne zhodnotiť. V tomto prípade by bol vývoz textilného tovaru na skládky až posledným krokom, keď nie je možné daný textilný odpad zhodnotiť iným spôsobom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Tretím riešením by mohlo byť aj darovanie textilu, ktoré by primárne patrilo pod regulačnú a zároveň propagačnú stratégiu. Na území Slovenskej republiky je problém, že sa nepredaný textil mnohokrát znehodnocuje rozstrihaním a následným vyhodením do odpadových nádob. Ďalšou realizovanou praktikou je aj darovanie nepredaného textilu mimo územia Slovenskej republiky, a to z dôvodu daňových požiadaviek. Darovanie je realizované na základe zmluvy s Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Takýto textil je následne distribuovaný mimo Európskej únie a nie je zaťažený daňou. V prípade darovania tovaru v režime distribuovania na území Slovenskej republiky by bol takýto tovar zaťažený daňou vo výške 41 percent z ceny produktu. Vzhľadom k uvedenému býva tovar zväčša darovaný do tretích krajín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

V tomto prípade by mohlo pomôcť zavedenie možnosti darovania nepredaných textilných položiek výrobcami neziskovým organizáciám, ktoré pracujú so sociálne slabším obyvateľstvom, bez daňového zaťaženia tejto činnosti. Takáto činnosť by bola propagovaná Ministerstvom životného prostredia SR, napríklad aj vo forme vzdelávacích aktivít. Darovaním v rámci Slovenska by sa ušetrili nielen finančné prostriedky, ktoré sú bežne vynakladané na zneškodňovanie textilného odpadu, ale aj emisie, ktoré sú produkované pri prevoze textilných položiek mimo územia Európskej únie. Inšpirovať by sme sa v tomto prípade mohli aj slovenským zákonom o potravinách, kde bola prijatá novela - v zmysle ktorej má prevádzkovateľ možnosť po uplynutí minimálnej trvanlivosti darovať potraviny rôznym neziskovým organizáciám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo by sme vďaka všetkým týmto stratégiám dosiahli v praxi?

1.     Zvýšime povedomie v spoločnosti o problematike textilného odpadu a zjednodušíme prístup k informáciám

2.     Docielime ekomoduláciu, ktorá bude výrobcov motivovať k tomu, aby na trh uvádzali udržateľnejšie a ľahšie recyklovateľné šatstvo a textil (to povedie k vyššej miere dotriediteľnosti textilu)

3.     Pozitívne motivujeme výrobcov nevyvážať nepredaný textilný tovar do zahraničia, špeciálne do krajín mimo Európskej únie

4.     Pomôžeme lokálnym neziskovým organizáciám, ktoré pracujú so sociálne slabším obyvateľstvom

5.     Znížime produkciu emisií do ovzdušia

Zdroje

 

Štúdia na posúdenie zavedenia systému pre nakladanie s odpadom z textilu, vrátane posúdenia zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) pre textil a zber dát o opätovnom použití textilu

https://dennikn.sk/blog/3261055/top-5-najvacsich-odpadovych-tem-v-roku-2023/

 

 

 

 

Radka Wagingerová

Radka Wagingerová

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  110x

Som mladá žena so záujmom o politiku a kandidátka do Európskeho parlamentu za stranu Sloboda a Solidarita. Vo veciach verejných sa aktivizujem od mojich 16 rokov. Vyštudovala som odbor Medzinárodné vzťahy a diplomaciu a zaujíma ma životné prostredie, klimatická zmena a zahraničná politická scéna. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu