Starz – Správa telovýchovných a rekreačných zariadení – má svoje poslanie napísané priamo vo vlastnom názve. Realita posledného obdobia je však iná. Namiesto správy kúpalísk a športovísk sa firma správa skôr ako gastro prevádzkovateľ a jej vedľajším úväzkom začína byť to, na čo bola pôvodne zriadená. Poradie priorít je presne opačné, než by malo byť.
Firma sa rozhodla prevádzkovať bufety na kúpaliskách sama, hoci túto činnosť nemá ani v štatúte. Namiesto toho, aby priestory prenajala prevádzkovateľom, ktorí sa gastru venujú profesionálne, vstúpila do biznisu, ktorému nerozumie, s peniazmi, za ktoré nenesie žiadne osobné riziko. To je presne ten typ rozhodnutia, ktorý si mestská firma môže dovoliť len vtedy, keď nad ňou reálne nikto nedrží kontrolu. Súkromná firma by takto stratový segment dávno zatvorila. Mestská firma v ňom pokračuje, pretože stratu napokon nezaplatí vedenie, ale my Bratislavčania.
Na zastupiteľstve som na to upozornil minulý rok, v čase, keď sa dalo ešte niečo zmeniť. Odpoveďou bolo mlčanie a pokračovanie v pôvodnom kurze. Dnes poznáme výsledok, firma vyrobila mínus napriek tomu, že prevádzkuje bufety na frekventovaných kúpaliskách, ako aj na Zimnom štadióne, kde by dopyt sám osebe mal generovať zisk, nie stratu. To nie je zlyhanie trhu. To je zlyhanie riadenia.
K prevádzkovej strate pribudlo vybavenie za viac ako 430-tisíc eur, chladničky, umývačky riadu, pulty, televízory. Všetko veci, ktoré Starz nepotrebuje vlastniť. Kapitál, ktorý mestská firma s poslaním starať sa o športoviská investovala do gastro techniky, pretože sa rozhodla podnikať v odvetví, v ktorom nemá kompetencie ani dôvod byť. Keby priestory prenajala, mesto by dnes malo na účte minimálne 113-tisíc eur ročne z nájmu, bez rizika a bez investícií, ktoré by niesol prevádzkovateľ. Namiesto toho je celkový rozdiel na účte Starzu mínus 560 tisíc eur. Toto číslo nevzniklo náhodou. Vzniklo rozhodnutím, ktoré nikto nezastavil, hoci naň bolo vedenie mesta upozornené vopred.
Cena tohto rozhodnutia sa neplatí len v účtovníctve. Platí sa aj v tom, čo Starz nerobí. Kúpalisko Rosnička sa napokon otvorilo, no s výrazným meškaním voči pôvodnému plánu, až v polovici leta. Zlaté piesky vyzerajú presne tak, ako som upozorňoval už pred rokom, neudržiavané a vo veľmi zlom stave. Kapacita, čas aj peniaze, ktoré firma vložila do bufetov, chýbajú tam, kde mala byť jej jediná úloha.
Toto nie je izolovaný prípad jednej firmy, ktorá sa pomýlila. Je to ukážka toho, ako dnes v Bratislave funguje dohľad nad mestskými podnikmi. Alebo skôr, ako nefunguje. Mestské firmy si stanovujú vlastné priority, vstupujú do činností mimo svojho poslania a nikto na magistráte im v tom nezabráni skôr, než sa strata objaví v číslach. Vedenie mesta nesie za tento dohľad politickú zodpovednosť, aj keď rozhodnutia formálne robí manažment jednotlivých podnikov.
Ako primátor zavediem pravidlo, ktoré dnes chýba. Mestská firma bude robiť iba to, na čo bola zriadená a jej výsledky sa budú vyhodnocovať, nie prehliadať. Prevádzky bufetov prenajmem za férovú cenu ľuďom, ktorí v gastre pracujú roky. Mesto tak namiesto opakovanej straty získa stabilný príjem z nájmu a Starz sa vráti k správe kúpalísk a športovísk. A Bratislavčania dostanú konečne jedlo, za ktoré sa nikto nemusí hanbiť.
Martin Winkler
