Parkovanie v Bratislave dnes prestáva dávať zmysel. Nie preto, že by chýbali pravidlá, ale preto, že ich mesto nastavilo tak, že si navzájom odporujú. Najlepsie to vidieť v Petržalke. Vedľa seba tu fungujú dva systémy. Mestský PAAS a pôvodné modré čiary. Pre ľudí to znamená jediné. Viac obmedzení, väčší stres a menej istoty, že zaparkujú. A to nie je náhoda. To je výsledok rozhodnutia vedenia mesta.
Bratislavčania v Petržalke presne vedia, čo fungovalo. Pôvodný systém bol jednoduchý a zrozumiteľný. Dnes sa pravidlá menia z ulice na ulicu a bežný človek nemá šancu sa v nich orientovať bez toho, aby študoval značenie. A magistrát namiesto toho, aby systém zjednodušilo, ho ešte viac skomplikovalo. A to je zásadné zlyhanie.
Zaviesť nový systém bez toho, aby sa odstránil ten pôvodný, znamená jediné. Vedenie mesta nevie, čo vlastne chce dosiahnuť. Namiesto riadenia vzniká improvizácia.
K tomu sa pridáva ďalší problém, ktorý ľudia cítia každý deň. Úbytok parkovacích miest. Tam, kde mesto kreslí nové čiary, často reálne miznú parkovacie miesta. A výsledok poznáme všetci, tlak na parkovanie rastie a večer ho cíti každý, kto sa vracia domov.
Nie je možné brať ľuďom parkovacie miesta bez náhrady. Nie je možné zavádzať nové pravidlá bez toho, aby boli jednoduchšie než tie pôvodné. A nie je možné spoplatňovať to, čo fungovalo.
Ako primátor nastavím parkovanie tak, aby malo jednu logiku a jedny pravidlá. Zjednotím systém parkovania tak, aby bol pre ľudí zrozumiteľný a predvídateľný. Jedno mesto nemôže fungovať na dvoch rôznych systémoch. Zachovám riešenia, ktoré fungujú, a nebudem ich nahrádzať systémom, ktorý ľuďom komplikuje život. A zároveň nastavím jasné pravidlo. Každá zmena v parkovaní musí byť spojená s vytvorením nových parkovacích kapacít. Bez toho nemá zmysel.
Bratislava dnes nepotrebuje ďalšie experimenty. Potrebuje vedenie, ktoré vie, čo robí. A to aj v parkovacej politike.
Martin Winkler
