Keď som vstupoval do boja o Bratislavu, nedával som si malé ciele. Chcel som zmeniť spôsob, akým sa toto mesto riadi. Hovoril som o hospodárení, o dlhoch, o mestských podnikoch, ale aj o tom, že Bratislava potrebuje vedenie, ktoré bude za svoje rozhodnutia niesť zodpovednosť. A na tom sa nič nemení, pretože súčasné vedenie na čele s Matúšom Vallom vedie Bratislavu cestou, ktorú ako manažér nie som ochotný akceptovať. Zvyšovanie daní, nové úvery a ich splatnosť presunutá na generácie, ktoré prídu po nás, je podľa mňa ukážková grécka cesta smerujúca do záhuby.
Ak som však chcel tento nebezpečný trend zastaviť, musel som sa na situáciu pozrieť bez emócií a urobiť rozhodnutie, ktoré pre mňa osobne nebolo ľahké. Začiatkom tohto týždňa som sa preto rozhodol svoju kandidatúru stiahnuť a spojiť sily s Jozefom Rážom. Som si plne vedomý kritických hlasov, ktoré mi pripomínajú moje vlastné slová: „Martin, veď ešte v lete si povedal, že sa Rážovi nikdy nevzdáš.“
Áno. Povedal som to.
A úprimne, stojím si za tým, že v tej chvíli som to myslel absolútne vážne. Bol som presvedčený, že môj program, energia a otvorenosť dokážu osloviť dostatok Bratislavčanov na to, aby sme zmenu presadili vlastnou cestou. Veril som tomu a pracoval som na tom každý jeden deň.
Lenže dobrý manažér aj zodpovedný politik musí vedieť čítať dáta. Nestačí veriť tomu, čo si želáte. Musíte vedieť pracovať s realitou. A realita sú čísla. Prieskumy a tvrdá matematika ukázali jasný obraz. Opozičný tábor zostal roztrieštený. Ak by som v kandidatúre pokračoval až do konca, stalo by sa presne to, čo si Matúš Vallo želal, hlasy Bratislavčanov, ktorí si prajú zmenu, by sa rozdelili medzi viacerých kandidátov. A výsledok? Vallo by si pohodlne odkráčal do ďalšieho štvorročného obdobia.
Musel som si preto položiť zásadnú otázku: Chcem ísť hlavou proti múru a dúfať v zázrak? Alebo chcem skutočnú zmenu vo vedení Bratislavy? Samozrejme, že som mohol pokračovať. Mohol som trvať na tom, že moje meno musí zostať v hre až do poslednej sekundy a držať sa svojej júnovej vety a po voľbách si povedať, že som predsa zostal zásadový. Ale len hlupáknezmení názor pod ťarchou argumentov.
No pre mňa je budúcnosť Bratislavy dôležitejšia ako moje vlastné ego či osobná ambícia.
Pretože, ak by som trval na pokračovaní v kampani, v skutočnosti by to bola čistá sebeckosť. Znamenalo by to, že moja osobná ambícia je pre mňa dôležitejšia než to, čo sa s mestom stane po voľbách. Znamenalo by to, že radšej nechám Valla ďalej zadlžovať Bratislavu. A to by bol čistý alibizmus.
Ak by som dodnes trval na pokračovaní kandidatúry len preto, aby som nemusel priznať zmenu svojho názoru, nebolo by to hrdinstvo ani zásadovosť. Bola by to tvrdohlavosť. A ja nechcem po voľbách vysvetľovať, že som si síce zachoval svoju kandidatúru, ale zároveň som vydláždil Vallovi cestu k tretiemu mandátu.
Preto ustupujem. Nie zo svojich názorov, ale zo svojej osobnej ambície a preto som vyjadril podporu Jozefovi Rážovi. S Jozefom Rážom sa nemusíme zhodovať na všetkom. Ani sa nezhodujeme. To však nemení nič na tom, že dnes vidím väčší zmysel v spojení síl než v ďalšom delení kandidátov, ktorí hovoria o potrebe zmeny. Ak má byť výsledkom môjho rozhodnutia to, že budem môcť na týchto veciach pracovať ďalej, som pripravený túto osobnú cenu zaplatiť.
Zároveň si veľmi vážim ponuku Jozefa Ráža, ktorý mi po vzájomnej dohode ponúkol pozíciu prvého viceprimátora so zameraním na finančné zdravie a hospodárenie mesta. Je to pre mňa dôkaz, že to so zmenou myslí vážne a že moje manažérske skúsenosti a odborný program nezostanú iba na papieri. A za to mu patrí moja vďaka.
Ak má byť výsledkom môjho rozhodnutia to, že budem môcť reálne dohliadať na mestskú kasu, stopnúť plytvanie a vrátiť Bratislave finančnú kondíciu, som pripravený túto osobnú cenu zaplatiť.
Bratislava nepotrebuje ďalších tvrdohlavých politikov. Potrebuje výsledky, zodpovednosť a odvahu spojiť sa pre dobrú vec. Ďakujem vám za podporu a verím, že túto zmenu spoločne dosiahneme.
Martin Winkler
