Zaparkovať v Bratislave dnes prestáva byť samozrejmosť. Nie preto, že by neexistovali pravidlá, ale preto, že sú nastavené tak, že komplikujú život práve tým, ktorí tu bývajú. Rezident zaplatí, no istotu nemá. Večer príde domov a krúži po uliciach. Nakoniec zaparkuje o dve ulice ďalej, niekedy aj mimo svojej zóny. Systém, ktorý mal priniesť poriadok, dnes často prináša len frustráciu.
Takto služba nemá fungovať.
Problém parkovacej politiky v Bratislave nie je v tom, že neexistujú pravidlá. Problém je v tom, že pravidlá sú nastavené bez ohľadu na bežný život ľudí. Mesto pristúpilo k parkovaniu ako k regulácii, nie ako k službe. A výsledkom je systém, v ktorom rezident nemá kontrolu, nemá flexibilitu a v mnohých situáciách je skôr trestaný než chránený. Ak má parkovanie fungovať, musí sa vrátiť k základnej logike. K tomu, že človek, ktorý v meste žije, má mať prirodzené právo v ňom aj normálne fungovať.
Preto sú potrebné jasné zmeny.
Ako primátor umožním rezidentom parkovať v celej svojej mestskej časti, nie len v úzkom okolí ich domu. Bratislavčania nežijú len na jednej ulici. Fungujú v celej štvrti a systém to musí reflektovať. Zároveň rozšírim možnosť parkovania mimo zóny. Štyri hodiny denne nie sú luxus, ale základná flexibilita, ktorú ľudia potrebujú na bežné fungovanie. Rovnako musí skončiť trestanie situácií, ktoré sú úplne prirodzené. Vyložiť deti pred domom, pomôcť rodičom alebo priniesť nákup nemôže byť dôvod na pokutu. Mesto nemá ľudí naháňať za bežné veci. A napokon, rezident musí mať väčšiu kontrolu nad tým, kde parkuje. Preto chcem, aby si každý vedel raz ročne sám určiť zónu, ktorá mu najviac vyhovuje. Nie úradník, ale človek, ktorého sa to týka.
Dnešné nastavenie parkovania v Bratislave ukazuje jeden zásadný problém. Mesto zabudlo, pre koho má tento systém fungovať. Pretože parkovanie nemá byť nástroj, ktorý ľudí obmedzuje. Má byť službou, ktorá im uľahčuje každodenný život. A presne tak ho treba začať riadiť.
Martin Winkler
