Bratislava hospodári s najväčším rozpočtom na Slovensku. Napriek tomu sa medzi ľuďmi čoraz častejšie objavuje jednoduchá otázka: ako je možné, že platíme stále viac, ale výsledok v uliciach často nevidíme?
Rozbité chodníky, deravé cesty, projekty, ktoré sa roky posúvajú, alebo služby, ktorých kvalita nerastie tak rýchlo, ako rastú výdavky mesta. To sú konkrétne veci, ktoré ľudia vidia každý deň vo svojom okolí. A práve preto sa čoraz častejšie otvára otázka, ako mesto s verejnými peniazmi hospodári.
Problém Bratislavy totiž nie je v tom, že by mala málo peňazí. Problém je v tom, ako s nimi magistrát hospodári. Som toho názoru, že magistrát si musí vedieť jasne určiť, čo chce dosiahnuť, koľko je ochotný za to zaplatiť a aký výsledok má projekt pre Bratislavčanov priniesť. Bez disciplíny vo výdavkoch a bez kontroly projektov sa aj veľký rozpočet môže rozplynúť ako PARA nad hrncom. Drahé projekty mesta síce stoja milióny, ale neprinášajú zmenu, ktorú by ľudia cítili v každodennom živote mesta.
Samozrejme, v takej situácii je potom najjednoduchším riešením zvýšiť dane a poplatky. Stačí jedno hlasovanie zastupiteľstva a príjmy mesta zásadne narastú. Lenže dôvera ľudí sa takto nebuduje. Ak mesto vyberá od obyvateľov viac peňazí, musí byť zároveň jasné, aký výsledok za ne Bratislavčania dostanú. Musí byť viditeľné, že peniaze sa vracajú späť do ulíc, do dopravy, do čistoty mesta a do služieb, ktoré ľudia využívajú každý deň.
Ak sa však najprv nevyrieši spôsob, akým magistrát hospodári s financiami nás všetkých a ako rozhoduje o výdavkoch, tak vyššie poplatky nič nevyriešia. Len prekryjú problém, ktorý zostáva vo vnútri systému.
Práve preto je dôležité začať od základov. Nastaviť jasné pravidlá hospodárenia, zaviesť dôslednú kontrolu projektov a pravidelne vyhodnocovať, či verejné peniaze prinášajú výsledok, ktorý bol sľúbený. Mesto musí vedieť zastaviť projekty, ktoré sa neprinášajú hodnotu, a sústrediť sa na tie, ktoré majú pre Bratislavu skutočný význam.
Dnes však vidíme úplný opak. Výdavky mesta rastú, poplatky sa zvyšujú a diskusia o peniazoch sa často vedie skôr o tom, koľko ešte vybrať, než o tom, ako s nimi hospodáriť.
A práve tu sa ukazuje rozdiel medzi vedením mesta, ktoré rozpočet len spravuje, a vedením, ktoré ho dokáže riadiť. Riadenie totiž znamená určovať priority, sledovať výsledky a vedieť povedať aj nepríjemné rozhodnutie: tento projekt nedáva zmysel, tento treba zastaviť, tento treba prehodnotiť. Bez takejto disciplíny sa aj veľký rozpočet môže stať len číslom v tabuľke, ktoré sa každoročne zvyšuje, pritom kvalita života v meste sa mení len pomaly.
Naše mesto má všetky predpoklady byť mestom, ktoré hospodári rozumne a transparentne. Má dostatočný rozpočet, silnú ekonomiku aj schopných ľudí. To, čo dnes chýba, je väčší dôraz na zodpovednosť pri rozhodovaní o verejných peniazoch.
Pretože odpoveď na otázku, ktorú si dnes kladie čoraz viac Bratislavčanov, je v skutočnosti veľmi jednoduchá: Bratislava nemá problém s peniazmi. Má problém s tým, ako s nimi súčasné vedenie mesta hospodári.
Martin Winkler
