Školstvo potrebuje systém a záruku bezpečnosti. A to dnes v Bratislave chýba.
Školy a škôlky majú byť miestom bezpečia. Rodič musí mať istotu, že keď ráno odovzdá dieťa, odovzdáva ho do prostredia, kde platia jasné pravidlá, kde je dohľad a kde sa problémy neriešia až vtedy, keď to začne byť neúnosné.
Práve preto musí školstvo stáť na dvoch pilieroch. Na kvalite a na systéme. Rodič musí vidieť, že sa mesto stará o kvalitu svojich škôl systematicky, nie náhodne.
Ak má byť starostlivosť o kvalitu skutočne systematická, musí sa premietnuť do konkrétnych krokov. Rozširovanie kapacít materských škôl tam, kde dnes nestačia, a modernizácia existujúcich budov nemajú byť náhodné rozhodnutia podľa momentálnej situácie. Rozvoj školských zariadení má byť plánovaný dlhodobo, s dôrazom na modernizáciu a energetickú efektívnosť, aby školy boli funkčné a pripravené na budúcnosť.
Mesto, ktoré chce mať kvalitné školstvo, si musí rovnako vážiť aj učiteľov. Diskusia o mestských nájomných bytoch pre pedagógov či motivačných bonusoch nie je populizmus, ale otázka udržania si týchto ľudí. Ak má školstvo fungovať, musí existovať systém, ktorý vytvára podmienky, aby kvalitní učitelia v Bratislave zostávali.
Ale kvalita budov a podmienok nestačí, ak nefunguje riadenie. A práve tu sa dostávame k jadru problému, k samotnému riadeniu. Riaditelia škôl nemôžu byť výsledkom netransparentných procesov. Výberové konania musia byť jasné, odborné a kontrolovateľné. Vedenie škôl má byť pravidelne hodnotené podľa vopred stanovených kritérií a mesto musí mať kontrolné mechanizmy, ktoré fungujú priebežne, nie až vtedy, keď vznikne problém.
Podnety rodičov musia byť riešené transparentne a v stanovených lehotách. Anonymný oznamovací kanál má byť samozrejmosťou, aby sa zamestnanci či rodičia nebáli upozorniť na vážne problémy. Personálne procesy na školách si vyžadujú pravidelné preverovanie, aby bolo jasné, že výber a hodnotenie zamestnancov má pevné a kontrolovateľné pravidlá.
A ak dôjde ku krízovej situácii, musia existovať jasné postupy, ktoré mesto aktivuje okamžite, bez vyčkávania na to, čo povie ministerstvo alebo iné orgány. Bez čakania, pokým ich tlak verejnosti prinúti konať.
A práve posledné udalosti ukázali, čo sa stane, keď takýto systém nefunguje. Na minulotýždňovom zastupiteľstve vystúpila aj matka, ktorej syn zažil situácie, ktoré do škôlky jednoducho nepatria. A bohužiaľ, to nie je nová téma, je to signál, že nastavený systém nezachytil problém včas.
Toto nie je o politickom súboji. Je to o tom, že ak sa rodič musí ozvať až na zastupiteľstve, aby sa veci pohli, systém jednoducho zlyhal. A ak sa reakcia zúži len na prísľub okrúhleho stola a čakanie na usmernenie z ministerstva, problém sa nerieši. Len sa odkladá. Pritom problém nie je len konkrétny človek. Problémom je aj ak systém nedokáže zachytiť riziko včas a po jeho odhalení nemá jasný a okamžitý postup. Mestská časť ako zriaďovateľ nemôže prenášať zodpovednosť na iné inštitúcie. Musí konať v rámci svojich kompetencií okamžite. Musí preveriť, vyhodnotiť a prijať opatrenia bez toho, aby čakal na politický tlak alebo externé odporúčania.
Som presvedčený, že ochrana detí musí byť prioritou od prvého momentu. Nie až po tom, čo vznikne škoda. Nie až po verejnom vystúpení rodiča. Nie až po mediálnom tlaku. Prevencia, dohľad a jasná zodpovednosť musia fungovať skôr, než sa problém dostane do krízy. Pretože školstvo nie je politická téma. Je to základ dôvery medzi rodičom a mestom. A dôvera sa buduje systémom, ktorý je stabilný a predvídateľný.
Martin Winkler
