Po Bratislave dnes nájdete stovky fasád, podchodov a pamiatok zničených sprejmi. Niekto roky sprejuje po cudzom majetku a nenesie za to žiadnu zodpovednosť. Kým súčasné vedenie mlčí, mesto sa mení na miesto, kde ničenie majetku iných nemá žiadne následky.
Najviac to pociťujú ľudia, ktorí za to nemôžu. Majiteľ domu si fasádu opraví na vlastné náklady a o pár týždňov je znova posprejovaná. Prevádzkovateľ obchodu umyje výklad a čaká, kedy príde ďalší sprejer. Mesto pritom celý problém necháva na pleciach tých, ktorých majetok bol zničený, či poškodené.
Ja budem konať.
Vandali dnes neriskujú takmer nič. Pár desiatok eur pokuty, žiadny reálny následok, žiadna motivácia prestať. To sa musí zmeniť. Budem tlačiť na to, aby páchatelia niesli skutočné následky, teda verejnoprospešné práce a prísnejšie postihy, ktoré niečo znamenajú. Vo Švajčiarsku podobný prístup vandalizmus výrazne obmedzil, pretože páchatelia vedia, že tentokrát to bez následkov nebude.
Zároveň chcem, aby Bratislavčania prestali byť voči vandalizmu bezmocní. Dnes vidia škodu, nahlásia ju a nič sa nedeje. Preto chcem vytvoriť priestor, kde bude verejnosť môcť na páchanie vandalizmu jasne poukázať. Transparentnosť je prvý krok k tomu, aby sa mesto prestalo tváriť, že problém neexistuje.
Nie každý, kto siahne po spreji, je vandal. Preto chcem rozšíriť legálne plochy pre grafity naprieč mestskými časťami a spolupracovať s ľuďmi z tejto komunity, aby sa talent mladých ľudí presunul tam, kde má zmysel, nie tam, kde niekomu ničí majetok.
A tam, kde už škoda vznikla, treba konať rýchlo, nie čakať roky. Preto chcem, aby mesto malo modernú techniku na odstraňovanie grafitov a fasády sa vracali do pôvodného stavu v dňoch, nie rokoch, a to nielen v centre, ale vo všetkých mestských častiach.
Bratislava nepotrebuje ďalšie sľuby o čistom meste. Potrebuje niekoho, kto sa na vandalizmus prestane pozerať ako na drobný priestupok ale začne ho riešiť ako to, čím naozaj je, systematické ničenie mesta, ktoré patrí nám všetkým.
Martin Winkler
