V Bratislave dnes vzniká situácia, ktorá nemá logiku. Mesto vydáva rezidentské parkovacie karty v počte, ktorý výrazne prevyšuje reálny počet parkovacích miest. To znamená jediné. Už v momente vydania karty je jasné, že časť ľudí nebude mať kde zaparkovať. Nie preto, že by prišli neskoro. Ale preto, že systém s tým od začiatku ráta.
Toto nie je regulácia. Toto je vedomé nastavenie systému, ktorý nedokáže splniť to, čo sľubuje. A čísla to len potvrdzujú. V niektorých zónach je rozdiel medzi kartami a miestami v tisícoch. Inými slovami, mesto dáva rezidentom právo, ktoré nevie zabezpečiť.
Súčasné vedenie magistrátu tak vytvorilo model, v ktorom sa problém nerieši, ale rozdeľuje medzi ľudí. Kto má šťastie, zaparkuje. Kto nie, krúži. A k tomu sa pridáva ďalší zásah, ktorý situáciu ešte zhoršuje. Zavádzanie nových zón bez toho, aby sa riešila reálna kapacita parkovacích miest.
V praxi to jednoducho znamená, že miest ubúda, ale nároky zostávajú. Systém sa tak dostáva do ešte väčšieho napätia. Takto nastavené parkovanie nemôže fungovať.
Ako primátor nastavím jasné pravidlá, ktoré budú vychádzať z reality, nie z tabuliek. Počet vydaných kariet musí mať vzťah k počtu miest. Nie naopak. Zároveň zastavím prax, pri ktorej sa zavádzajú zóny bez toho, aby sa riešila náhrada za zaniknuté parkovanie. Parkovanie nemá byť súťaž ala “koleso šťastia”, kde hlavná výhra je voľné parkovacie miesto a bonusová výhra je blízkosť miesta k bydlisku. Má byť služba, ktorá dáva ľuďom istotu, že večer majú kde zaparkovať a neparkujú o tri ulice ďalej.
Martin Winkler
