Opäť by som rád napísal o tom, čo som vytvoril za posledné dva mesiace. Napadlo mi, že v tretej časti o Intermediálnom Literátovi (ďalej len I.L.) budem stručnejší (spoiler: nevyjde to). Budem sa snažiť písať bez veľkých detailov (spoiler: ani toto mi nevyjde). Popíšem proces a aktuálny stav projektu všeobecnejšie. Nechcem sa vŕtať v zemi, nesadím zemiaky. Ako by som aj mohol? Veď I.L. je virtuálny konštrukt a nie traktor, rýľ, alebo lopata.
S lopatou sme búchali o miešací bubon na začiatku. - Hovorí I.L. o I.L.
Od posledného checkpointu epizodicky pociťujem neistotu, pri ktorej sa mi v mysli vynárajú otázky a monológy - Je toto skutočne angažovaná tvorba? Ak áno, tak je dostatočne relevantná? Nie je to celé iba o tom, že som si na nete väčšinou nevedome navnímal to, čo je práve teraz (generačným) trendom? Ak sa už v tvorbe venujem trendom, aká je trvanlivosť takého diela? Mal by som byť viac poetický, lyrický a introspektívny. Týmto spôsobom by som mohol formovať myšlienky tak, že budú trvalé. Chcem predsa vytvoriť dielo/súbor diel, ktoré bude/ú aktuálne aj o nejaký čas a nie len teraz. Chcem vytvoriť večné dielo. Ako nájsť univerzálne princípy? Kde je ten ideálny stred?
Technická prestávka - Vizuálne diela zo série I.L. uverejnené v sérii týchto blogov sú len výberom. Všetky ich nájdete na mojom instagrame @mikulasvintzo - Koniec technickej prestávky
Na mnohé neisté otázky nemám platnú odpoveď. Možno len prijať, že žiadna odpoveď nebude. Na druhej strane veľmi verím v to, že tvorivý proces (ak je dostatočne kreatívny) by mal neustále generovať otázky a s nimi aj dočasné odpovede. Podľa mňa a aj podľa I.L. je taká schéma charakteristická pre vývoj (umelca). Tiež verím, že taký proces je od začiatku až do konca opisný. Niekedy s odstupom času a niekedy aj v priamom prenose. To znamená, že za pochodu sa ti v hlave vynárajú rôzne súvislosti o diele. Niekedy ti docvakne niečo, o čom si pred troma týždňami len matne premýšľal. Inokedy sa ti podarí prísť na funkčné tézy, ešte kým je dielo horúce. Často sa ti stane, že celé uvažovanie vyhodnotíš ako neadekvátne a začneš znova. Je to rôzne... Preto je lepšie prijať nestálosť (alebo neistotu) a nenechať zhasnúť chtíč a vôľu postupovať ďalej.
Nie je dobrý nápad začínať preskriptívne a dúfať, že všetko výjde. - Triezva úvaha od I.L.
Keď sa obzriem späť, dokážem aj napriek pretrvávajúcej neistote objektívne zhodnotiť, že v sérii I.L. sa vyskytli také diela, ktorými som reagoval na spoločenské udalosti (sociálny komentár), ale aj také, ktoré boli viac poetické (a možno večné). Deje sa približne to, čo som si predstavoval aj niekedy koncom decembra 2025, keď som písal toto. Vyzerá to tak, že v niektorých častiach projektu (a procesu) sa vyskytuje konzistentnosť. Mohlo by to znamenať, že moje neistoty boli a sú zbytočné.
Napriek objektívnemu hodnoteniu situácie, sa neistôt jednoducho nedokážem zbaviť. Vôbec nezáleží na tom, ako veľmi tieto problémy racionalizujem. Som skrátka pocitový typ.
Ako si niekto môže byť v tomto svete úplne istý? - Pýta sa I.L. pod vplyvom postdigitálnej doby.
Jedna z otázok, na ktorú by som sa v tretej časti I.L. predsa len pokúsil odpovedať. Nie je to celé iba o tom, že som si na nete väčšinou nevedome navnímal to, čo je práve teraz (generačným) trendom? - Trápi ma, že moja snaha nájsť si v týchto kontextoch silný autorský rukopis môže byť zbytočná. Podobného obsahu je na internete veľmi veľa. Nechcem, aby aj ten môj skončil na virtuálnom smetisku. Pre mňa je riešením (dočasnou odpoveďou) konceptualizácia alebo iná intelektualizácia tohto projektu. Ja to robím v podobe reflexívnych blogov. Tieto blogy sú dôležitou súčasťou I.L. (O niečom takom som písal už v predošlej časti I.L. a píšem to znova. Niekedy sa opakujem, aby som zdôraznil a lepšie vysvetlil to, čo je pre mňa podstatné. Predstavujem si, že sa týmto tokom myšlienok čistím od nánosov menej podstatných úvah.)
Internet zabúda - Povedal I.L., keď som sa ho opýtal, čo si myslí o rýchlosti trendov alebo o prúde akýchkoľvek virtuálnych informácií.
V každom prípade si myslím, že umelec by si mal nájsť polohu, v ktorej bude vedieť efektívne (efektivita je v mojej úvahe kombináciou výpovednej hodnoty, spoločenského dosahu a adekvátnej estetiky) a teda aj objektívne reagovať na stav svojho okolia. Kľudne si teraz ako príklad predstav memečka o politikoch.
Rovnako k tomu by si mal nájsť aj takú polohu, v ktorej budú jeho „výpovede“ večné. Čiže niečo osobné, tajné, poetické a takmer nenapodobiteľné (môžeš si predstaviť napríklad tú poéziu). Aj v tomto prípade prichádza do hry spomínaná efektivita a jej tri charakteristiky. Je ale otázne, či je výpovedná hodnota v prípade poézie taká dôležitá. Napríklad I.L. hovorí, že ak sa vyjadruje poeticky, tak často cíti, že môže so slovami narábať bez dôrazu na štruktúru a význam (a väčšinou mu to funguje). Miera spoločenského dosahu pri veľmi osobnom type diela trochu klesá, lebo pre publikum môže byť ťažké sa stotožniť/pochopiť to (dielo sa šíri menej). V prípade vizuálnej estetiky je to už len na autorovi a jeho citlivosti k spracovaniu intermediálneho diela.
Už to len dobre reflektovať, vyvážiť a pozdieľať. - Hovorí Ludvík, nedocenený prototyp umelej inteligencie.
Posledný odsek venujem novej úvahe, ktorá trochu rozširuje tie predošlé. Vyberám z poznámok v mobile - Snažiť sa to robiť inteligentnejšie, ako to robí väčšina. Znamená to zachovať si ten postironický rozmer, ale rozšíriť ho o introspektívnejšie témy. Nemusí to byť opäť len tá poézia. Môže to byť niečo pseudofilozofické a platné len pre moju tvorbu. Do hry sa vracia pojem osobná mytológia. Tá je na jednej strane zakorenená v racionálnej úvahe o skutočnosti a na tej druhej si aj trochu vymýšľa.
