<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Paul T. Yung</title>
    <link>https://blog.sme.sk/yung</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Začiatky nebývajú ľahké...</title>
      <description>Už dlhšie čas som nepísal, bol som totiž zaneprázdnený v reálnom živote. Chcel by som sa za to ospravedlniť a poďakovať všetkým, ktorí ma podporovali v písaní blogu kliknutím na „Dobrý článok", lajknutím na Facebooku, alebo cez osobné povzbudzujúce maily. Priznám sa, že mi chýbala tento blog, táto virtuálna komunikácia s čitateľmi. Už je naozajstná jar. Svetlozelené, mladulinké púčiky na konároch stromov. Milujem toto optimistické ročné obdobie. Obdobie budenia, rastu a nádeje. Mám krásne zážitky z prechádzok do Horského parku po Hlbokej ceste. Ale o tom sa chcem s vami podeliť neskôr. Moje myšlienky pre tento blog sa ešte vracajú k začiatkom môjho života na Slovensku, preto chronologicky nasleduje to, čo sa dialo. Najprv som o tom ani nechcel písať. Nie sú to príjemné spomienky... Možno aj preto dnešný článok prišiel trochu neskoro.</description>
      <guid isPermaLink="false">4131cbcc-58e7-44eb-ae8a-c097747b6de7</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Mar 2014 18:33:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/yung/spolocnost/zaciatky-nebyvaju-lahke</link>
    </item>
    <item>
      <title>Cesta na Slovensko a moje prvé dojmy</title>
      <description>Po svadbe s mojou manželkou sme žili v Číne, v mojom rodisku Jüe-jang na juhu. Ale po roku sme sa rozhodli odísť na Slovensko. Moja žena poznala Čínu celkom dobre a ja som zase chcel spoznať jej rodnú krajinu, jej obyvateľov, spôsob života, kultúru a potom sa definitívne rozhodnúť, či pôjdeme ďalej do západnej Európy, resp. USA, alebo nie. Môj 72-ročný otec hovorieval mojej žene, že Slovensko „nie je dobré“. Vraj je to len „polo-demokratická krajina“, lebo tak to oznamovalo čínske vysielanie Hlasu Ameriky. Písal sa rok 1997...</description>
      <guid isPermaLink="false">544b4a78-aed1-4c85-9d79-f2d744514952</guid>
      <pubDate>Tue, 18 Feb 2014 08:01:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/yung/kultura/cesta-na-slovensko-a-moje-prve-dojmy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Obdivujem Bratislavu – som blázon?</title>
      <description>Viacerí čitatelia reagovali na môj prvý článok „Vyznanie Bratislave“ s istou skepsou, resp. pocitmi trpkosti. Dokonca mi prišlo na mailovú adresu veľa mailov s obsahom typu, že asi málo poznám Viedeň, Budapešť atď. Ako môžem obdivovať Bratislavu, resp. Staré mesto, keď je tak strašne zničené, špinavé atď?! Áno, viem.</description>
      <guid isPermaLink="false">8f4ed0ab-8d86-4784-8927-e3d179662533</guid>
      <pubDate>Sat, 08 Feb 2014 08:30:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/yung/kultura/obdivujem-bratislavu-som-blazon</link>
    </item>
    <item>
      <title>Moje vyznanie Bratislave</title>
      <description>Kniha o Bratislave, ktorá mi minulý rok vyšla po čínsky, vzbudila (okrem Číňanov)  aj veľký záujem a zvedavosť medzi mojim slovenskými priateľmi a známymi. Čo si tam vlastne o nás písal? Ako sa ty, Číňan, pozeráš na naše mesto? Ako sa tu cítiš? pýtali sa ma veľa krát. Chcel by som odpovedať všetkým naraz. A tak som sa rozhodol, že prvý text na mojom blogu bude to, čo si o Bratislave myslím – veľa z nasledovných myšlienok odznelo aj v mojom úvode k čínskemu vydaniu knihy „Bratislava – krásavica na Dunaji“.</description>
      <guid isPermaLink="false">43daa039-b695-4dda-86e5-4b5363200bee</guid>
      <pubDate>Mon, 03 Feb 2014 12:50:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/yung/kultura/moje-vyznanie-bratislave</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
