Tentoraz sme tou skupinou ľudí my, Slováci, predovšetkým Košičania, ale aj návštevníci Košíc, teda tí, ktorí hlavné mesto kultúry tvorime.
Postreh zo stanice. Ohlásili pristavenie vlaku. Cestujúci sa náhlia na 3. nástupište, ibaže na 3. nástupište práve prišiel vlak z XY a keďže je ráno, vyhrnulo sa z neho množstvo cestujúcich. Mladí, starí,študenti, pracujúci, náhliaci sa k lekárovi, alebo za nákupmi. Na tom by nebolo nič zlé, keby sa od vlakov a k vlakom nechodilo tou istou chodbou, tým istým schodišťom. Schodište zaplaví masa ľudí z prišlého vlaku. Hrnú sa po celej jeho šírke a ten, čo im ide oproti má dve možnosti: buď uhne nabok , prilepí sa k stene, aby ho masa nezmietla, alebo sa kŕčovito chytí zábradlia a snaží sa pretlačiť oproti mase. A stačilo by tak málo! Stačilo by, aby sa rešpektovalo pravidlo, že každý sa drží svojej pravej strany.
To isté žiaľ, platí aj pri prechádzaní prechodom pre chodcov. Koľko je takých, ktorí idú v protismere, alebo ešte lepšie, krížom sprava doľava, alebo naopak. Keby vodič s autom išiel v protismere, každý by ho považoval za debila, opitého, nenormálneho, samovraha a čojaviem ešte za akého. A právom. Pre chodcov žiaľ neexistujú pravidlá chôdze, za ktoré by mohli byť pokutovaní a tak teda - veď je demokracia, pôjdem kade chcem! Aj toto je ukážka kultúry v HMEK a nielen v ňom.
A možno by stačilo tak málo: primaľovať pred prechody,schodištia, alebo vchody/východy šípky v smere ktorých sa treba pohybovať. Aj keď nie všetci, ale časť ľudí by ich rešpektovala a časom by sa naučili možno aj všetci.
