Okolo prechádza starší pán, zastaví sa pri malom "hrabošovi" a spustí naňho výchovné: " Čo tu robíš taký neporiadok, okamžite všetko pozbieraj a daj napäť odkiaľ si to vyhádzal".
Mláďa zoskočí z bedne,môže mať tak okolo 8-9 rokov, zaujme obranný postoj a spustí: " A čo vás je do toho, sú to vari vaše smeti?"
" Ty zasran jeden, ešte budeš papuľovať, už aj zbieraj!", pokračuje pán.
Postoj je ešte obrannejší, doplnia ho neslušné gestá a odpoveď: " To sa nehanbíte, taký starý a nadávate dieťaťu!"
Pán mávol rukou a pobral sa preč. Asi vedel , že je zbytočné viesť dialóg, slovne by to určite prehral a ručne predsa len nemal odvahu.
Podobný prípad na susednej ulici niekedy v jeseni: vracali sme sa z nákupu popri dome,ktorý začali zateplovať a na bočnej stene bol už upevnený polystyrén. Chlapec, dobre oblečený a urastený, mohol mať tak 10-11 rokov so školskou taškou na chrbte zastal pred stenou a začal do polystyrénu mlátiť . Boxovalo sa mu dobre, veď polystyrén je mäkký, horšie bolo, že kúsky z neho začali lietať naokolo. Manžel zastal a hovorí mu: " To čo robíš, prečo ničíš to, čo druhí urobili?". A odpoveď: "Čo sa staráš ty k..ot starý, ja tu bývam, tak si môžem robiť čo chcem".
Aký bol rozdiel medzi týmito chlapcami? Ten prvý bol podľa oblečenia a činnosti ktorú vykonával z komunity neslávneho L IX, ten druhý bol dobre oblečený, žijúci v klasickej rodine v panelákovom byte, na prvý pohľad bežné dieťa.
A čo mali títo dvaja chlapci spoločné? Obidvaja boli rovnakého etnika, mali rovnaké sebavedomie a vypestovanú rovnakú nenávisť voči výchove.
