Ak nahlási bombu dospelácky hlas na súde, kde má práve prebiehať nejaké závažné pojednávanie, reálnosť hrozby je opodstatnená. Zásah policajtov, hasičov,zdravotníkov ako aj prerušenie práce , to sú nezanedbateľné peniaze.
Ak však je takáto bomba nahlásená v nemocnici, je to hotová katastrofa. Odhliadnuc od vynaložených finančných nákladov je tá katastrofa predovšetkým v sťahovaní pacientov. Ak by sa malo oznámenej hrozbe naozaj veriť ( a človek nikdy nevie...), tak by to znamenalo , že v nemocnici by sa zastavil život. Obrazne, ale pre niektorých možno aj naozaj. Človek, ktorý takýto čin vykoná nie je normálny. Jedná pudovo, buď na príkaz niekoho, alebo na "príkaz" svojho chorého mozgu. A čo sa mu stane ak ho odhalia? Dokopy nič, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ten človek v čase telefonovania nebol pri zmysloch a naviac, pravdepodobne náklady spojené s vyšetrovaním okolo bomby nemá aj tak z čoho uhradiť.
Keď som videla v dnešných televíznych novinách ženu z Rimavskej Soboty, ktorá sa náramne zabávala na svojich telefonátoch o bombe, žiadalo sa mi udrieť do jej vyškereného ksichtu. Teraz asi mnohí vyskočia zo stoličiek a pustia sa do mňa, čo si to dovoľujem. Ja by som totiž takého človeka vyfliaskala tak, že by do smrti na to nezabudol a hrôza by ho chytala už len pri pohľade na telefón! Demokracia sem-demokracia tam, ani ľudské práva ma nezaujímajú! Ženská sa na svojom čine dobre bavila, ba nezabudla podotknúť, že je možné, že si túto zábavku zopakuje. Viem si predstaviť, aká zlosť musí lomcovať s tými, čo v rimavskosobotskej nemocnici ležia, alebo tam ležia ich príbuzdní, mnohí na prístrojoch. Žena, ak ju tak vôbec môžem nazvať sa smiala zo svojho vydareného kúska aj preto, lebo si je vedomá, že sa jej nič nestane. Veselo si bude ďalej behať po krčmách, nasávať a v prepitom mozgu vymýšľať ďalšie sprostosti. Už len za tú vyhrážku ďalšej možnej poplašnej správy by mala byť okamžite zavretá na psychiatriu. Ale na Slovensku sa nič nedeje, žiadna prevencia, žiadna ochrana. A potom, keď niekto vezme spravodlivosť do vlastných rúk začneme sa čudovať prečo je svet taký krutý.
