Nuž, milí vysokoškoláci, ak toto tvrdíte, ja si dovolím tvrdiť, že tá vaša škola nestojí za nič. Je len jednou z množstva škôl, ktoré robia všetko pre to, aby prežili a mali koho učiť, bez ohľadu na to, aké, a či vôbec nejaké vedomosti si študent odnesie do života.
Vysokú školu som robila dávno. Vtedy ešte nebola každá škola univerzitou, aj naša bola len "obyčajná" vysoká škola, kde sme sa trápili s matematikou, fyzikou, pružnosťou , odbornými predmetmi a k tomu kopou rysovania. Na nejaké brigády popri škole sa nedalo ani pomyslieť. Medzi študentami boli takí, čo študovali preto, lebo ich nezobrali na tú ich, vysnívanú, ale boli samozrejme aj takí, ktorí tam študovali z vlastného presvedčenia a teda, štúdium ich bavilo. Inak povedané - žrali ho. Od nikoho, nikdy som však nepočula, aby školu miloval preto, lebo je ľahká. Aj keď ju zvládali "ľavou zadnou", vždy jej museli venovať množstvo času. Myslím si, že každý, kto vyštudoval školu (ktorá sa nemusí hanbiť za svojich absolventov) nie raz počas štúdia hromžil na učiteľov, na systém skúšok, na prednášky. A je to úplne jedno, či sa jedná o technikov, medikov, alebo právnikov. Nechápem, ako môžu študenti na niektorých dnešných školách robiť aj tri skúšky za týždeň, pričom pojem opravný termín pomaly ani neexistuje. Čo sú to za požiadavky na tie skúšky? Vedieť povedať svoje meno? Alebo meno skúšajúceho? A na záver si dovolím tvrdiť , že dobrá škola môže byť len tá, z ktorej si odnášame do života spomienky na nie jednu ťažko vydrenú skúšku a na noci prebdené nad skriptami. Nuž milí vysokoškoláci verte, že škola ktorá v študentoch zanechá len spomienky na bezstarostný, pohodlný a kľudný život si pomenovanie škola nezaslúži.
